Emil Hankovský – Hledám, naslouchám, přijímám. A tak trochu kážu v ČCE Kyjov.
V každom kostole hrá organ a počas bohoslužieb tam znejú piesne, takmer na každom stretnutí kresťanov sa spieva na oslavu Boha, ale chvály a uctievanie Boha to nie sú len piesne z nejakých spevníkov, to nie je len hudba…
(video obsahuje slovenské titulky)
Budeme tam hrať golf? Baviť sa pri futbale? Jesť zmrzlinu a kotúľať sa po mrakoch? Nie! Tu je jasná správa:
(video obsahuje slovenské titulky)
Vianoce sú tou najväčšou narodeninovou oslavou na planéte. Vieš však, kto oslavuje? Poznáš ho vôbec?
Brian Welch – rodený metalista. Hral v známej metalovej kapele Korn až do dňa, kedy uveril v Ježiša a jeho život sa totálne zmenil.
Ježiš bol pokrstený na začiatku svojej služby. A keď sa Jeho čas tu na zemi naplnil, hovorí svojim učeníkom, že každý veriaci by mal mať na svojej ceste takúto skúsenosť.
Dobrých správ v našej dobe už veľa nebýva, tak pozorne počúvaj,TOTO JE tá najväčšia DOBRÁ SPRÁVA na svete. Je jedno, či si kresťan, či si moslim, hinduista, jehovista, budhista alebo ateista, toto je dobrá správa pre teba bez ohľadu na to, ako sa cítiš, čo si myslíš, koho volíš. Je pre teba bez ohľadu na to, čo robíš, s kým sa rozprávaš. Hoc máš akýkoľvek problém, či už z alkoholom, drogami, sexualitou, vzťahmi, s rodinou, s priateľmi, ak máš problémy v práci, či ťa hryzie svedomie, je tu pre teba. Ale aj keď sa cítiš dobre a nič viac než teraz máš už k životu nepotrebuješ, táto správe je tu PRE TEBA, tak prosím vypočuj si ju.
Jedna z tých najhorších vecí, ktorá sa môže kresťanovi stať, je, že sa stane vlažným. Že akosi sa uspokojí s tým, čo už dosiahol vo vzťahu s Bohom. Prestane mu záležať na tom, aby išiel stále hlbšie a bol rovnako zapálený ako v deň, keď uveril. Alebo je taký stále a k spoznaniu osobného Boha sa ešte nedostal.
Bohužiaľ, cirkvi na celom svete sú plné takýchto ľudí. Nie je zlé, že sú tam, naopak, smutný je však postoj ich sŕdc. U nás, na Slovensku, medzi ľuďmi ešte stále prevláda tradícia a “zvyk” byť kresťanom, no veľkú skupinu tvoria aj stále rozrastajúci sa “bývalí cirkevníci”, ľudia prestávajú mať záujem o cirkev a necítia, žeby cirkev mala záujem o nich.
Mnohí povedia: “Ja verím v Boha, ja chodím do kostola, som dobrý kresťan,…” je to úžasné, no hovorí to aj vaše srdce? Skutočne veríte Ježišovi, skutočne milujete Ježiša? Milujete svojich blížnych tak, ako miloval Ježiš? On zomrel na kríži za tvoj hriech, zomrel, aby si TY nebol odsúdený. Skutočne si kresťan, nasledovník Krista Ježiša, si si tým istý? Skús odpovedať na otázku: Si spasený? Ak povieš: “Áno, veď Boh spasí všetkých, veď on je milujúci,” tak sa najskôr mýliš. Boh miluje, skutočne túži, aby každý, kto uverí v Neho, nezomrel, ale večný život mal. Ale čo neznesie, je hriech, Boh nenávidí hriech. Miluje teba, ale nenávidí, ak konáš špinavosti. Ježiš hovorí: “Pokánie čiňte a verte v evanjelium,…” Ježiš nás vyzýva, aby sme vyznávali svoje hriech, ľutovali ich a dávali ich Jemu. A potom, aby sme mu verili, aby sme verili jeho dobrej správe o tom, že už nie je viac odsúdenia pre tých, ktorí ho zo srdca vyznávajú.
Potom sú tu ľudia, ktorí zanevreli na svoju cirkev, cítia sa ňou možno podvedení, bolo im ublížené. Ak to cítite takto, chcem vám len povedať, že Ježiš, to nie sú cirkvi, tak ako ich vidíte. Ježiš to nie je náboženstvo, ktoré vás tak sklamalo. Ježišovým telom je Cirkev – spoločenstvo jeho učeníkov – ak vám o tom ešte nikto nepovedal, vedzte, že Cirkev je viac, ako chodenie do kostola, nie je to divadelné predstavenie vykonávané mužíkmi vo farebných mundúroch, Cirkev je viac ako organizácia, viac ako inštitúcia. Cirkev je hlavne spoločenstvo. Je to organizmus, je to Telo Kristovo a každý veriaci. Každý, kto vyznal, že Ježiš Kristus je Boh, každý, kto verí, že už viac nieto smrti v Kristovi, lebo On ju už dávno pochoval. Ak niečo v tele prestane fungovať, je úlohou ostatných jeho orgánov, aby okamžite zareagovali a pomohli. V tele sa to deje automaticky. Nervy zachytia informáciu, mozog vydá rozkaz a orgány spolupracujú, aby sa problém vyriešil, alebo aspoň začal riešiť. Toto je Cirkev.
Slovo cirkev pochádza z gréckeho slova „Ecclesia“, ktoré sa definuje ako „spoločenstvo“ alebo „tí, ktorí sú pozvaní.“ Koreň slova „cirkev“ neoznačuje budovu, ale ľudí. Irónia je v tom, že ľudia, ak sa ich dnes pýtaš, do ktorej cirkvi idú, odpovedajú, že do katolíckej, evanjelickej alebo nejakej inej denominácie. V mnohých prípadoch ľudia pod tým chápu budovu alebo denomináciu. Rimanom 16:5: „…Pozdravte aj cirkev v ich dome.“ Pavel myslí na cirkev, ktorá je v ich dome, nie na cirkev ako budovu, ale na telo veriacich.
Cirkev je telo Kristovo. Efezským 1:22-23 hovorí: „Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.“ Telo Kristovo sa skladá zo všetkých veriacich od Letníc po deň vytrženia. Telo Kristovo zahrňuje dva aspekty:
Univerzálna Cirkev je Cirkev, ktorú činia všetci, ktorí majú osobný vzťah s Ježišom Kristom. 1 Korinťanom 12:13-14 hovorí: „Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov.“ Vidíme, že všetci tí, čo veria, sú časťou tela Kristovho. Opravdivá Božia cirkev nie je nejaká zvláštna budova alebo denominácia. Univerzálna Cirkev Božia sú všetci, ktorí prijali spasenie skrze vieru v Ježiša Krista.
Spasenie prichádza skrze vieru, nie cez žiadnu cirkev, tým nechcem povedať, že cirkvi sú zlé. Nie. Sú to spoločenstvá, spoločenstvá, v ktorých sa môžeme vzájomne vyučovať a spoločne rásť v poznaní Boha, spoločne ho chváliť.
“Pretože ak svojimi ústami vyznáš Ježiša ako Pána a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme v spravodlivosť, ale ústami vyznávame spásu. Písmo totiž hovorí: Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený. Niet teda rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pánom všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený.” (Rimanom 10, 9 – 13)
“lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.” Matúš 7,14 – Vedú tvoje kroky po tej úzkej ceste, žiješ Kristove slová? Alebo len klameš samého seba a v konečnom dôsledku aj Boha?
Si si istý, že je s tebou všetko v poriadku? Úplne všetko?
Vieš kto je Boh? Tento muž, ktorý sa narodil bez končatín to vie. Vieš to aj ty?
“Ty si ma držal vo svojich rukách, ale ja som odišla. Drzo som ťa odsotila. Premárnila dary, ktoré si mi dal.”
Nemal výzor, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi. (Izaiáš 53:2)
Prežívaš dnes nádej? Zamysli sa. Aká časť tvojej nádeje je spojená s prísľubom tvojej atraktívnejšej, prosperujúcejšej, pôsobivejšej budúcnosti – keď ťa ostatní budú obdivovať? Prežívaš sklamanie? Aká časť tvojho sklamania je spojená s tým, že niekto neschvaľuje tvoje konanie?
Svet má svoju dobrú správu a neustále ju káže: buď sexy, úspešný alebo inteligentný a budeš zachránený. Budeš zachránený pre nebesá úcty, túžby a závisti iných – a rôzne výhody s tým spojené. Budeš zachránený od pekla odmietnutia a ľahostajnosti – a ďalších vecí, ktoré sú s tým spojené.
Čím ste zmyselnejší, úspešnejší alebo inteligentnejší – a najlepšie keď všetko dokopy – tým väčšiu istotu máte, že ste zachránení. Podľa tohto evanjelia ste ospravedlnený prijatím ľuďmi. Posvätenie prebieha sebazdokonaľovaním.
Je to pôsobivé evanjelium. Je to isté, pretože väčšina našej ekonomiky je ním poháňaná.
Ale to nie je evanjelium. Dáva sľuby, ale neplní ich. Ak dosiahneme prijatie, ktoré hľadáme, čoskoro zistíme, že toto nie je spasenie. Prijatie dnes sa zvyčajne mení na odmietnutie alebo ľahostajnosť zajtra. Dokonca aj trvalý svetský úspech neprináša trvalé uspokojenie. Toto evanjelium zanecháva takmer každého s pocitom odsúdenia.
Ak sa namáhate a ste preťažení pod útlakom tohto ne-evanjelia, počujte Ježiša: „Poďte ku mne … a ja vám dám odpočinutie. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše, lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké.“ Matúš 11:28-30
Príď k Nemu. Príď taký, aký si práve teraz a prijmi to, čo tak zúfalo potrebuješ: Jeho spasenie a Jeho nádej.
Ježiš neprišiel pre zdravých, ale pre chorých (Marek 2:17). Neprišiel pre spravodlivých, ale pre hriešnikov (Lukáš 5:32). Neprišiel pre múdrych, ale pre bláznov, nie pre silných, ale pre slabých (1. Kor.1:27).
Príď k Nemu. Príď taký, aký si práve teraz a prijmi to, čo tak zúfalo potrebuješ: Jeho spasenie a Jeho nádej.
Keď prišiel na zem, „nemal krásu, aby sme po ňom túžili“ (Izaiáš 53:2). Nemal akademický titul (Ján 7:15). Jeho rodina bola chudobná (3. Mojž. 12:7-8, Lukáš 2:24) a prišiel z neznámeho mesta v nevýznamnom regióne (Ján 7:52). Jeho úspechom bola krutá smrť – dal svoj život, aby stroskotanci ako my mohli mať večný život.
Ježiš všetko spravil naopak, aby si mohol počuť skutočné evanjelium: Ver v Neho a budeš spasený (Skutky 16:31). Nepotrebuješ byť sexy, úspešný alebo inteligentný. Stačí, keď uveríš v Neho (Ján 11:26). Potrebuješ len činiť pokánie za svoje hriechy – zbav sa svojho ťažkého bremena – a prijmi zdarma Jeho dar (Rímskym 6:23).
Príď! Polož svoje bremeno na Ježiša, On sa o teba postará (1. Pt 5:6-7). Nájdi odpočinok pre svoju dušu v úplnom odpustení tvojich hriechov a v nebi v Otcovom večnom prijatí. Je to jediné prijatie, ktoré skutočne potrebuješ. A On ho hojne dáva všetkým, ktorí k Nemu prídu skrze Ježiša.
By Jon Bloom © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: http://www.desiringgod.org/blog/posts/sexy-successful-and-smartčlánok prevzatý zo Chcemviac.com
![[url=http://www.flickr.com/photos/victornuno/2349653362/]victor_nuno @ Flickr.com[/url]](https://i0.wp.com/chcemviac.com/images/stories/clanky/2012/08-august/16_jezis.jpg)
Podľa môjho názoru mala väčšina kresťanov dva mozgy: jeden sa stratil a druhý ho hľadal.
Tomáš Akvinský napísal: „V každej duši je túžba po šťastí a zmysle.”
Chcel som byť šťastný. Na tom nie je nič zlého. Tiež som chcel nájsť zmysel života. Chcel som odpovede na otázky: Kto som? Prečo som na svete? Kam smerujem?
A čo viac, chcel som byť slobodný. Sloboda pre mňa nebola ísť von a robiť to, čo som chcel robiť. Sloboda bola mať silu robiť to, čo som vedel, že mám urobiť… ale nemal som silu spraviť to.
Hľadanie zmyslu života
Tak som začal hľadať odpovede. Zdalo sa mi, že takmer každý je nejakého náboženstva, tak som urobil zásadnú vec a vyrazil do kostola.
Myslím, že som musel nájsť zlý kostol. Niektorí z vás viete, čo mám na mysli: cítil som sa horšie v kostole, než mimo neho.
Vždy som bol veľmi praktický, a keď nejaká vec nefunguje, tak s ňou skoncujem. Tak som skoncoval s náboženstvom. Jediné, čo som kedy dostal z náboženstva, boli drobné, ktoré som vzal z ofery a kúpil si mliečny koktail. A to je asi tak všetko, čo mnohí ľudia získajú z „náboženstva”.
Začal som uvažovať, či je odpoveďou prestíž. A tak som sa v škole kandidoval za predsedu ročníka a bol som zvolený. Bolo super, že ma každý na intráku poznal a všetci mi vraveli: „Ahoj, Josh,” Robili sme rozhodnutia, míňali školské peniaze a peniaze študentov, aby sme pozvali rečníkov, akých som chcel. Bolo to skvelé, ale prešlo to tak ako všetko ostatné, čo som skúsil.
Bol som ako čln na mori, zmietaný tam a späť vlnami, okolnosťami. A nemohol som nájsť nikoho, kto by mi povedal, ako žiť inak alebo dať mi silu to urobiť.
Potom som si začal všímať ľudí, ktorí sa zdali, že majú nadhľad nad okolnosťami univerzitného života. Jedna dôležitá vec, ktorú som si všimol, bola, že vyzerali, že majú vnútorný stály zdroj radosti – stav mysle, nezávislý na okolnostiach. Oni boli nechutne šťastní. Mali niečo, čo som ja nemal … a chcel som to.
Tak som začal zámerne tráviť viac času s tými ľuďmi. Raz poobede sme sedeli okolo stola v študentskej únii. Nakoniec som sa oprel v kresle a povedal: „Povedzte mi, ste takí stále alebo niečo zmenilo váš život? Prečo ste iní ako ostatní študenti, vedúci na intráku, profesori? Prečo?”
Jedna študentka mi pozrela priamo do očí s ľahkým úsmevom a povedala dve slová, ktoré by som nikdy nečakal, že by som počul ako odpoveď na univerzite. Odpovedala: „Ježiš Kristus.”
Povedal som: „Ach, preboha, nenúkaj mi tie hlúposti. Mám plné zuby náboženstva. Mám plné zuby kostola. Nechaj si tie nezmysly o náboženstve.”
Odsekla: „Pane, ja som nepovedala náboženstvo, povedala som Ježiš Kristus.”
Prijatie výzvy
Spočiatku som si myslel, že je to vtip. Aké smiešne. Bol to môj názor, že väčšina kresťanov má dva mozgy, jeden sa stratil a druhý ho hľadal.
Ach, zvykol som počkať, kým nejaký kresťan – študent prehovorí v triede. Mohol som ho alebo ju pourážať z každej strany, aj keď sa do toho súboja pridali profesori. Vedel som odpovedať na každý argument, ktorý by kresťan priniesol. No títo ľudia ma vyzývali stále znovu a znovu.
![[url=http://www.flickr.com/photos/lel4nd/3985490626/]Lel4nd @ Flickr.com[/url]](https://i0.wp.com/chcemviac.com/images/stories/clanky/2012/08-august/16_modlitba.png)
Nakoniec som prijal ich výzvu. Urobil som to z pýchy, aby som ich odbil. Tak som sa rozhodol robiť si intelektuálne vtipy z kresťanstva, ale po dvoch rokoch sa to obrátilo proti mne. Po zhromaždení dôkazov som bol nútený konštatovať, že moje argumenty proti kresťanstvu by neobstáli. Ježiš Kristus je skutočne Tým, čo hovoril, Synom Božím. V tej dobe som mal dosť problémov. Moja myseľ mi hovorila, že to všetko bola pravda, ale moja vôľa ma ťahala iným smerom. Zistil som, že stať sa kresťanom bolo nabúranie ega. Ježiš Kristus urobil priamu výzvu, aby som Mu veril. Inak povedané: „Pozri! Stojím pri dverách a neustále klopem. Ak Ma niekto počuje a otvorí dvere, vojdem.” (Zjavenie Jána 3:20) Bolo mi jedno, či chodil po vode alebo zmenil vodu na víno. Nechcel som žiadne omáčky okolo. Nemohol som vymyslieť iný spôsob, ako zabiť čas. Bola to moja myseľ, ktorá mi vravela, že kresťanstvo je pravdivé, no moja vôľa je niekde inde.
Zakaždým, keď som bol pri tých nadšených kresťanoch, konflikt sa mohol začať. Ak si niekedy bol pri šťastných ľuďoch, keď si sa cítil mizerne, chápeš, ako ťa môžu vytočiť. Oni boli takí veselí a ja som bol taký nešťastný, že som doslova vstal a bežal priamo von zo študentskej únie. Došlo to až do bodu, keď som šiel o desiatej v noci spať a nemohol som zaspať až do štvrtej ráno. Vedel som, že to musím dostať von z hlavy skôr, ako sa zbláznim!
V druhom ročníku na univerzite, 19. decembra 1959, o 8:30 hod, som sa stal kresťanom.
Tej noci som sa modlil v štyroch bodoch, aby som začal vzťah so vzkrieseným živým Kristom, ktorý od tej doby menil môj život.
Najprv som povedal: „Pane Ježiši, ďakujem Ti, že si zomrel na kríži za mňa.”
Potom som povedal: „Priznávam sa k tým veciam v mojom živote, ktoré sa Ti nepáčia a prosím, aby si mi odpustil a očistil ma.” (Biblia hovorí: „Aj keby vaše hriechy boli ako šarlát, budú biele ako sneh.”)
Potom som povedal: „Práve teraz, najlepšie, ako viem, otváram dvere svojho srdca a života a verím Ti ako svojmu Spasiteľovi a Pánu. Prevezmi kontrolu nad mojím životom. Zmeň ma zvnútra. Sprav zo mňa človeka, akého si stvoril.”
Posledná vec, ktorú som sa modlil, bola: „Ďakujem, že si prišiel s vierou do môjho života.” Bola to viera založená nie na ignorácii, ale na základe dôk]azov a faktov z histórie a Božieho Slova.
Dôsledky
Pravdepodobne ste počuli, ako veriaci hovoria o ich „blesku z jasného neba”. No mne sa nič také dramatické nestalo, ale v tom čase došlo k niekoľkým veľmi viditeľným zmenám.
Duševný pokoj
Bol som človek, ktorý vždy musel byť zaneprázdnený. Ale po pár mesiacoch, čo som sa rozhodol dôverovať Kristovi, začal ma napĺňať istý druh duševného pokoja. Nechápte ma zle, ja nehovorím o absencii konfliktov. To, čo som našiel v tomto vzťahu s Ježišom, nebola ani tak absencia konfliktov, ako schopnosť vyrovnať sa s tým. To by som nevymenil za nič na svete.
Temperament pod kontrolou
Kedysi som „sfúkol” každého, kto sa na mňa len krivo pozrel. Dodnes mám des z toho, ako som takmer zabil jedného muža prvý rok na univerzite. Môj temperament bol mojou neoddeliteľnou súčasťou. Nesnažil som sa to vedome zmeniť.
Jedného dňa po mojom rozhodnutí uveriť v Krista prišla kríza len preto, aby som zistil, že moja náladovosť bola preč!
Oslobodenie od zlosti
![[url=http://www.flickr.com/photos/conorkeller/4116479733/]Conor Keller @ Flickr.com[/url]](https://i0.wp.com/chcemviac.com/images/stories/clanky/2012/08-august/16_otecsyn.jpg)
Mal som v živote veľa nenávisti. Nebolo to niečo, čo sa prejaví navonok, ale bolo to akési vnútorné brúsenie. Bol som zranený ľuďmi, vecami, otázkami.
Jedného človeka som nenávidel viac ako ktokoľvek iný na svete, bol to môj otec. Pohŕdal som ním. Bol miestnym alkoholikom. A ak ste z malého mesta a jeden z vašich rodičov je alkoholik, viete, o čom hovorím.
Všetci to vedeli. Moji priatelia, ktorí prišli do školy si robili vtipy z môjho otca. Mysleli si, že mi to neprekáža. Navonok som sa smial, ale poviem vám, vo vnútri som plakal. Šiel som do stodoly a našiel som moju mamu ležať pri hnoji za kravami. Tá bola zničená z otca a nemohla vstať.
O päť mesiacov potom, čo som sa rozhodol pre Krista, mal som lásku k môjmu otcovi – láska od Boha cez Ježiša Krista zaplavila môj život. Stalo sa to, že nenávisť sa úplne obrátila naruby. Bolo to také silné, že som bol schopný pozrieť sa otcovi priamo do očí a povedať: „Oci, mám ťa rád.” Naozaj som to myslel vážne.
Čo si myslíš o Kristovi?
Keď som sa zaoberal ohromujúcim dôkazom o zmŕtvychvstaní Krista, musel som sa pýtať logickú otázku: „Čo to má spoločné so mnou? Záleží na tom, či
verím, že Kristus vstal zmŕtvych a zomrel na kríži za moje hriechy?”
Odpoveď bola daná najlepšie, keď Ježiš povedal mužovi, ktorý pochyboval – Tomášovi. Povedal mu: „Ja som tá Cesta – áno, aj Pravda a Život. Nikto nemôže prísť k Otcovi, len skrze Mňa.” (Ján 14:6)
Vďaka tomu, že Ježiš ponúka odpustenie hriechov a večný vzťah s Bohom, kto by bol taký hlúpy, aby Ho odmietol? Kristus je živý! Žije aj dnes.
Josh McDowell je populárny autor a rečník. Ako mladý bol neveriaci a veril, že kresťanstvo je bezcenné. Avšak potom, čo intelektuálne skúmal Ježiša Krista, objavil presvedčivé dôkazy o spoľahlivosti kresťanskej viery.
Pôvodný článok nájdete na: www.familylife.com
“článok pochádza zo stránky: Chcemviac.com“
![[url=http://www.flickr.com/photos/brandoncwarren/2954679472/sizes/l/in/photostream/]Brandon Christopher Warren @ Flickr.com[/url]](https://i0.wp.com/chcemviac.com/images/stories/clanky/2012/05-maj/16_ziarovka.jpg)
Vezmite si takého liberálneho odborníka, ktorý pozná grécky nový zákon lepšie ako väčšina ortodoxných pastorov. Vie odrecitovať veľké state z Biblie v jej pôvodných jazykoch. Definície biblických slov padajú z jeho úst a bez námahy uvádza všetko v historickom kontexte. A aj keď neverí v Ježiša, číta o ňom na stranách Biblie. Iste, je nekonečne fascinovaný komunitami, ktoré nám poskytujú zaujímavý artefakt štúdia. Ale jeho prácou je ponoriť sa do sveta bájok a snov. Biblia je len príbeh, ktorý nemá žiaden dopad na súčasnú realitu.
Alebo si vezmime takých židovských vodcov v Ježišových časoch, ktorí boli zbehlí v bohatých tradíciách ich národa. Vodcovia poznali Písma odpredu aj odzadu, ale minuli znamenia poukazujúce na najdôležitejšiu kapitolu v Príbehu, ktorý Boh písal – kapitolu, ktorá bola predzvestovaná a prorokovaná biblickými pisateľmi tisíce rokov predtým. Kvôli tomu mohol Ježiš povedať: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.” (Ján 5:39-40) Neodsudzuje ich za ich dôkladné poznanie Starej zmluvy, ale smúti kvôli tomu, že nepochopili zmysel všetkého.
Aj dnes je možné, že pri hľadaní v Písmach môžeme minúť to, čo sa nás snaží Boh naučiť. Napríklad takí proroci, ktorí prehľadávajú proroctvá Zjavenia, snažiac sa vytiahnuť kľúče a kódy ohľadom Európskej únie alebo ďalšej ekologickej katastrofy. Plní vzrušenia strácajú výhľad na hlavný účel Zjavenia: odhaliť Ježiša!
Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.
Iní zas upadnú do teologických diskusií (Kalvinizmus versus Arminianizmus …), kým nakoniec neprídu k Písmu, kde hľadajú viac munície do ich ďalšej debaty. Biblia sa nenápadne mení na božskú príručku, ktorá je vytvorená tak, aby obhajovala obľúbený systém teológie namiesto toho, aby bola Božím nadprirodzeným zjavením, odhaľujúcim slávneho Spasiteľa.
A potom existuje rozšírený typ biblického štúdia, ktorý začína pri nás ako strede a prináša Boha do nášho sveta, aby videl naše nami už definované potreby a problémy. Vnímame Bibliu ako knihu božských inštrukcií, manuál pre úspešný život alebo ako mapu na uistenie, že keď zomrieme, pôjdeme do neba.
Toto boli spôsoby štúdia Biblie, ktoré neprinášajú zmenu života. Prečo? Lebo im niečo chýba. Lepšie povedané chýba im Niekto.
Samotné biblické štúdium nie je to, čo mení život. Ježiš mení tvoj život. Samozrejme, robí to cez Jeho Slovo napísané pre nás. Musíme si preto uvedomiť, že životná zmena sa nemôže stať mimo Božieho Slova. Ale dôvodom, prečo Božie Slovo premieňa naše životy, nie je naše osobné štúdium, ale to, že v Písme poznávame Ježiša, autora. Kvôli tomu musí byť každá strana napísaná červenou, tak ako každá časť je vydýchnutá naším Kráľom a upriamuje nás na Neho.
![[url=http://www.flickr.com/photos/swamibu/2868288357/sizes/l/in/faves-54306766@N02/]Swamibu @ Flickr.com[/url]](https://i0.wp.com/chcemviac.com/images/stories/clanky/2012/05-maj/16_kniznica.jpg)
Preto nestačí byť „Biblii-veriaci” alebo „Slovocentrický”, pretože nakoniec, Biblia , v ktorú veríme a Slovo, ktoré vyhlasujeme, sú „Kristocentrické”.
Cieľom nášho biblického štúdia je poznať Boha a urobiť ho známym. Biblia odhaľuje Krista ako centrum ľudskej histórie. Všetky stvorenia sú stvorené Ním, skrze Neho, podľa Neho a pre Neho. A tiež naše biblické štúdium môže existovať len pre Neho. Je to jediný druh biblického štúdia, ktoré zmení tvoj život.
Článok pochádza zo Chcemviac.com; 2011 Trewin Wax. The Gospel Coalition; Pôvodný článok nájdete na thegospelcoalition.org
Mnohokrát sa na to pýtame a ešte častejšie možno chceme, aby odpoveď na túto otázku bola menej provokujúca. Kto je môj blížny? Jednoduchá odpoveď znie: každý…
Ľudia sú zdatní v nachádzaní medzier v zákone. Koniec koncov, to čo nám zákon nezakazuje, je nám povolené. No je to skutočne tak? Biblia hovorí, že všetko je nám dovolené, ale nie všetko je prospešné a slúži na spasenie. Zákonnci boli ľudia, ktorí poznali židovský zákon asi najlepšie zo všetkých ľudí v Izraeli a podobne ako aj znalci zákona dnes, aj oni si v ňom hľadali medzery. Raz sa jeden zákonník opýtal Ježiša:
25 A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26 Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? 27 On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28 Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29 Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30 Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32 Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33 Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34 pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35 Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36 Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? 37 A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne!” (Luk. 10,25-37)
Zákonník chcel vedieť, že čo má konať, aby dosiahol večný život. Ježiš sa ho na to pýta, že čo je napísané v Zákone? Podobnú otázku si možno kladieme aj my. Hľadáme odpoveď a často sa nám zdá neuveriteľne jednoduchá a jednoznačná. Myslíme si: Toto je ono, čakal som niečo prevratnejšie,… Toto už poznám… Ale ide o to, že práve toto je TO. Suma zákona, všetko, čo Boh Židom prikázal, bolo len milovať Ho nadovšetko a Jeho lásku šíriť aj na blížnych. Znie to krásne, nie? Ale potom prichádza otázka, že kto je môj blížny? Je to môj sused, moja sestra, otec, bratranec? Veľmi sa mi páči ako toto slovo prekladajú anglicky hovoriaci ľudia: neighbor – čo okrem blížny znamená aj sused. No keď si predstavíme, že tak ako máme radi seba, máme mať aj radi aj tu otravnú susedu od naproti, čo len na každého zjape a veľmi rada ohovára, tak tomu veriť nechceme. Áno, tvojím blížnym je aj ten počerný muž tam z osady na konci dediny, aj jeho máš milovať tak ako seba.
V podobenstve o milosrdnom Samaritánovi, ktoré je asi jedno z tých najznámejších, Ježiš neodpovedá priamo na otázku, ktorú mu položil zákonník, ale na niečo omnoho podstatnejšie.
Okolo zraneného muža prechádzali zákonník aj levíta, ktorí boli muži vznešení a vážení a zároveň tí, od ktorých by sa očakávalo, že mužovi pomôžu, ale oni to nespravili. Možno sa ponáhľali a mysleli, že za nimi je určite niekto, kto tomuto mužovi pomôže, alebo si mysleli, že je už mŕtvy a nechceli sa ním znečistiť, čo by ich podľa Mojžišovho zákona znečistilo alebo…. môžeme si vymyslieť milión dôvodov, no podstatné je, že nezastavili, snažili sa božie prikázanie obísť, nájsť v ňom medzeru a tak sa ospravedlniť. Ježiš hovorí, že tamadiaľ prechádzali len náhodou. Slovo náhodou je tam použité ako provokácia. Nič nie je náhodne. Tam, kde si, keď si povolávaný do toho pomôcť niekomu, urobiť niečo. Nie je to náhoda. Boh to zamýšľal a mal to pripravené pre teba, tak prečo od toho utekáš a tváriš sa, že sa ťa to netýka. Áno, ak to nespravíš ty, Boh to zariadi inak, ale vedz, že tak ako to zamýšľal Boh urobiť s tebou to už nemusí urobiť nikto….
Potom prichádza Samaritán, jeden s tých, ktorých Židia nemali radi a nechceli sa s nimi stýkať. On zastaví a nevládnemu ochotne pomôže, ošetrí ho, dokonca mu zaplatí nocľah. Zaujíma sa o to, čo s tým mužom je. Nenecháva ho len tak. Nehľadá výhovorku, nehľadá dôvod na obídenie jasného božieho prikázania.
Čo prichádza na koniec? Zákonník musí priznať, že blížnym zbitého muža bol Samaritán a Ježiš mu hovorí: “Choď a rob podobne!” Ježiš zákonníkovu otázku zmenil. nepovedal mu, kto je jeho blížnym. Ježiš mu hovorí niečo omnoho dôležitejšie: “Ako, môžem byť ja niekomu blížnym?” a čo ako blížny môžem tomu druhému urobiť. Ježiš vraví, aby sme šli robili podobne. nehľadali dôvody prečo nepomôcť, nevyberali si, kto je a kto nie je mojim blížnym, ale šli a pýtali sa: Ako môžem byť blížnym niekomu ja a čo preto urobiť?
Miluj blížneho ako seba samého. Zamyslite sa nad tým, ako milujete seba. Koľko času denne stráviš premýšľaním o sebe a o svojich potrebách. Ježiš hovorí: miluje blížneho svojho ako seba samého. Rozmýšľaj o blížnom toľko ako sebe samom. Uvažuje o jeho potrebách rovnako ako o svojich. Staraj sa o neho rovnako ako sa staráš o seba.
Si Božím majstrovským kúskom, tak prečo si navrávaš, že nestojíš za nič. Nedus v sebe tú nádheru, ktorú stvoril Boh. Nechaj sa okresať.
V súčastnosti sa za pojem kresťan ukrýva skutočne všetko. Len časť kresťanov si skutočne uvedomuje, že kresťan neznamená len sedieť v kostole, len sa zúčastňovať zhromaždení a prijímať sviatosti. Slovom kresťan v pôvodnej cirkvi označovali ľudia mimo cirkvi nasledovníkov Krista, jeho učeníkov. Sám Kristus svojich nasledovníkov nikdy nenazval kresťanmi, boli to jeho učeníci.
To čo na dnes zabúdame je podstata slova kresťan, podstata pojmu učeník, a to nasledovník. Ten, čo koná rovnako ako jeho učiteľ, ako ten, ktorého nasleduje. V Jánovi Ježiš dáva jasné “pokyn”, svojim učeníkom hovorí:
“Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že sme moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.” (Ján 13,34-35)
A tu je tá pointa, tu sa nám odhaľuje problém, na ktorý video Tak nepodobní Kristu upozorňuje. Ak chcem byť podobní Kristu, musíme milovať tak, ako miloval On. A On miloval bezpodmienečne každého bez rozdielu. Biblia hovorí: Miluj blížneho svojho ako seba samého. A to nie sú len prázdne reči, pozrite sa na svet okolo seba. Problémy, ktorým dnes ako ľudia čelíme sú spôsobené tým, že sme zabudli na tieto slová, zabudli sme ich akosi začať žiť. Je krásne počúvať neustále reči o láske a milosti, odpustení, ale len počúvať, prečo by som mal byť ja ten prvý, ktoý to začne žiť? Veď ja mám ľudí rád, pomáham im,… Skutočne?… Áno stále sú tu ľudia, ktorí tieto slová žijú a práve oni by nám mali byť príkladom, no väčšina ich pokladá za bláznov.
Ak sa mi kresťania správame k svojim bratom a sestrám ako k cudzím, ba ako k nepriateľom namiesto toho, aby sme ich milovali. Ako potom ľudia, ktorí sú mimo cirkvi alebo sú aj v nej, no cítia sa neprijatí, ako oni môžu spoznať tú skutočnú podstatu viery, ako môžu spoznať lásku, o ktorej kresťania tak radi hovoria – nijako.
Na otázku, ktoré prikázanie je prvé, Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ,Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet“ (Mk 12,29-31).
Svätý Pavol apoštol to pripomína: „Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska“ (Rim 13,8-10).
Priatelia, prosím vás, skutočne vás prosím, nasledujúce video má takmer jednu hodinu, no pozrite si ho, prosím pozrite si ho. Je plné pravdy, ktorú potrebuje počuť každý, kto sa nazýva kresťanom. Nájdite si trocha času a pozrite si ho.
Keď som toto video pozeral prvý raz, povedal som si: “O čom ten chlap točí, čo za novinku mi chce povedať?” Po pár minútach som video vypol, chcel som ho dopozerať, ale akosi som musel robiť niečo iné. Tak som to nechal a odložil ho. Dnes som si ho zapol znova a poviem vám, mal som si ho pozrieť celé už predtým, no možno aj nie. Boh to načasoval skutočne dokonale.
…Šokujúca pravda, ktorú možno poznáme, no nechceme si ju pripustiť…
P.S.: Nehnevajte sa na mňa, že tu nepíšem obsah a myšlienku videa, chcem totiž, aby ste si ho pozreli.
P.S.2: Poviete si OK, to sa týka Američanov, ale nie mňa, u nás je to v poriadku, …. NIE. U nás je to úplne rovnaké.
Si hľadačom? Ak áno, mám pre teba dobrú, ale aj zlú správu.
Dobrou správou je, že Boh nie je stratený v lesoch. Zlou správou je, že ty si.
Keď si tento fakt uvedomíš, môže to bolieť. Uvidíš svoju skutočnú povahu a zistíš, že niektoré tvoje rozhodnutia neboli príliš „osvietené”. Je v poriadku priznať si, že pochybuješ o Bohu, ale keď si skutočným hľadačom, tak si tiež priznáš, že si nie si istý sám sebou. Ver tomu, že nemusíš kráčať sám – Boh ti chce pomôcť nájsť správnu cestu cez les tvojho života.
Stať sa skutočným hľadačom znamená začať tým, že sa otvoríš inému životu – životu, v ktorého centre stojí Boh. Táto myšlienka obsahuje obrovské možnosti a tiež možné desivé dôsledky. Jednoducho, keď sa presvedčíš, že Boh existuje a rozhodneš sa nasledovať Ho, už nikdy nebudeš rovnaký. A zmena je pre mnohých z nás ťažká.
Čo by si mal robiť ako hľadač? Ako môžeš naplniť túto veľmi dôležitú úlohu – hľadať Boha a Jeho pravdy? Uznávam, kroky uvedené nižšie si nenárokujú byť konečným a autoritatívnym riešením. Ale pri pokornom uznaní, že v stávke je príliš veľa – a viere, že pre Boha si nesmierne vzácny – tu máš štyri otázky, ktoré ti môžu pomôcť pri hľadaní. Nie sú mapou, ktorá ťa privedie ku konečnému cieľu, ale môžu ti počas cesty zabrániť zastaviť sa.
1. Prečo chceš poznať Boha – čo dúfaš, že od Neho získaš?
Ľudia hľadajú Boha z rôznych dôvodov. Niektorí si myslia, že budú viesť zmysluplnejší a cieľavedomejší život. Niektorí hľadajú úľavu od svojej bolesti, kým iní sú len zvedaví a chcú zistiť, čo je pravda. Aký je tvoj dôvod? Mal by si si byť vedomý svojich snáh a motivácie, pretože možno hľadáš nesprávnu vec.
Možno si hľadačom (napríklad) preto, lebo chceš nájsť väčšie šťastie. Čo ak nájdeš Boha, ale tvoje životné okolnosti budú viesť ešte k menšiemu pocitu šťastia? Budeš sa cítiť podvedený? Veriaci často tvrdia, že Boh im dal väčšiu radosť, zmysel a cieľ ich života. Ale skoro každý veriaci tiež prizná obdobia ťažkostí.
Preto je dobré, ak sa sám seba spýtaš: Čo hľadám? A naopak, čo mi Boh ponúka? Nemusí ti dať presne to, čo očakávaš. Tak očakávaj neočakávané a za cieľ si daj nájsť Boha, bez ohľadu na zisk alebo výhody. Z toho nám vyplýva, že skutočný hľadač hľadá Darcu života, nielen Jeho dary.
2. Dávaš Bohu limity v tom, čo môže od teba žiadať?
Dvaja ľudia, ktorí sú do seba veľmi zamilovaní, nevstupujú do manželstva s tým, že budú ignorovať túžby toho druhého, len čo sa skončí svadobný obrad. Takýto záväzok znamená prispôsobiť vlastné priority v záujme budovania vzťahu. Keď si táto dvojica buduje dom, riešia spolu napríklad nábytok, tapety a iné detaily, ktoré z domu urobia ich domov. Podobne je to s hľadaním Boha: bolo by absurdné pre hľadača otvoriť sa Bohu, ale nedovoliť Mu premiestniť aspoň zopár kúskov nábytku, keď sa nasťahuje.
Samozrejme, niektorí ľudia sa boja, že Boh bude chcieť vyhodiť všetok nábytok a označí ich dom za neobývateľný. Myslia si, že Boh chce potlačiť každú radosť a zosmiešniť každý ich skutok. Ale nič nemôže byť ďalej od pravdy! Boh nás stvoril, aby sme mali spoločenstvo s Ním a navzájom medzi sebou. Cez stvorenie, Bibliu a Ježiša Krista. Boh nám povedal, že chce, aby sme sa tešili zo života spôsobom, ktorý je v súlade s Jeho plánom pre naše životy.
Ale otázkou zostáva: Uvedomuješ si, že Boh túži byť v tvojom živote mocne prítomný a že nechce byť len nejakou myšlienkou v tvojej hlave? Nasledovať Ho znamená nasledovať Jeho vedenie. Takže povedzme si to na rovinu – akceptovanie Jeho vedenia ovplyvní tvoj životný štýl.
Na tomto mieste mnoho hľadačov padne. Vyznávajú intelektuálne dôvody dôležitosti toho, čo hlása Biblia, ale v skutočnosti nie sú ochotní vzdať sa niektorých aktivít, o ktorých vedia, že sa nepáčia Bohu. Keď k nim patríš, potrebuješ vedieť, že Boh ťa prijíma takého, aký si, ale nechce ťa takým nechať. Chce, aby si Mu dovolil premeniť ťa do takej podoby, do akej chce On.
3. Čo si myslíš o Ježišovi?
Duchovný hľadač si môže myslieť, že je správne sa najprv rozhodnúť, či Boh existuje (filozofická otázka), a potom vyriešiť otázku, kto je Ježiš (historická otázka). Ale ďalší a pravdepodobne vzrušujúcejší spôsob je obrátiť poradie alebo sa aspoň prepracovať obomi otázkami naraz.
Mnohí hľadači zistia, že keď „riešia” osobu Ježiša, v tom istom čase nachádzajú odpovede na mnohé ďalšie otázky.
Je tu Boh? (Áno, prichádza na zem v ľudskej podobe, v osobe Ježiša Krista. Pozri Evanjelium podľa Jána 16:28.)
Miluje ma Boh? (Áno! Pozri sa na to, čo všetko urobil, aby ti dokázal svoju lásku. Pozri Evanjelium podľa Jána 3:16-17.)
Ktoré náboženstvo je to pravé? (Porozmýšľaj nad touto otázkou v svetle faktov o Bohu, ktorý chce mať s tebou vzťah. Nejde Mu o tvoje náboženské pričlenenie. Pozri List Rímskym 10:9-13.)
Čo mám urobiť, aby som večne žil? (Prijmi Ježiša ako Toho, ktorý ti odpúšťa, a ako tvojho Pána. Pozri Evanjelium podľa Jána 3:36.)
Ako môžem zakúsiť zmysel a cieľ v živote? (Nasledovaním Ježiša a staraním sa o vzťah s Bohom a s inými ľuďmi. Pozri 5. knihu Mojžišovu 6:5 a List Rímskym 13:9.)
Podľa Biblie, kým hľadač nepochopí Ježiša, ešte sa nezaoberal problémom, ktorý je na začiatku vzťahu s Bohom najdôležitejší. Pouvažuj o tejto skutočnosti: Ježiš je najvplyvnejšou osobnosťou v dejinách.
Tento potulný kazateľ, syn tesára, ale tiež Syn Boha, zmenil celý kolobeh dejín. Ako Ho môže ktorýkoľvek seriózny duchovný prieskum prehliadnuť? Pozri sa napríklad na hocijaký kalendár. Dnešné počítanie času je určené podľa Ježišovho života. Kvôli Nemu ľudia rozdelili (svoju) históriu na dve éry – „pred Ním” a „po Ňom” (p. n. l. a n. l.).
4. Ako Ježišovi odpovieš?
Nestačí len intelektuálne súhlasiť s Ježišovými názormi. Keď spoznáš Ježiša ako skutočného Božieho Syna, muža, ktorý kráčal po zemi, žil dokonalý život, zomrel a vstal z mŕtvych, musíš sa rozhodnúť prekročiť hranicu viery a prijať Ho. Je to rozhodnutie raz a navždy – „zlomový bod”. Potom nasleduje „proces”, ale musíš začať tým, že Ho pozveš do svojho života a prijmeš fakt, že zaplatil za tvoje hriechy dlh, ktorý si ty nikdy splatiť nedokázal.
Spasenie v Ježišovi je darom úplne zadarmo, a dostať ho je rovnako ľahké, ako povedať: „Ježiš, uvedomujem si svoje hriechy a to, že si za ne zaplatil na kríži. Prosím Ťa, odpusť mi to, buď mojím Spasiteľom a Pánom.” Ale musíš odpovedať osobne a dobrovoľne, inak dar ostane zabalený a radosť z neho mať nebudeš.
Praktické rady
Pri premýšľaní nad vyššie uvedenými otázkami ti ponúkam zopár praktických nápadov, ktoré ťa môžu viesť pri duchovnom hľadaní.
Pokiaľ nemáš istotu, že Boh je tu, popros Ho, aby sa ti odhalil.
Rozprávaj sa s ľuďmi, ktorí majú skutočný vzťah s Bohom, teda s tými, ktorí Ho očividne milujú a žijú svoje životy podľa Jeho kritérií.
Tráv čas v prírode, objavuj a skúmaj Božie stvorenstvo.
Počúvaj starších ľudí, ktorí chodia s Bohom už dlhší čas.
Skúmaj veci, ktoré každý považuje za samozrejmé – buď milovníkom pravdy.
Pýtaj sa nasledovníkov Boha, prečo veria, čomu veria a prečo sú si istí, že je to pravda.
Uvedom si, že nasledovanie Boha musí dávať zmysel: Pravda môže byť mimo rozumu, ale nemôže ísť proti nemu.
Čítaj, čo ostatní veriaci hovoria o kresťanstve – tráv čas prehľadávaním poličiek kresťanských kníhkupectiev a zborovej knižnice a hľadaj kvalitných autorov alebo sa spýtaj tvojich kresťanských priateľov na autorov, ktorí ich inšpirovali počas kráčania s Bohom.
Zapíš si tvoje otázky, špeciálne tie, ktoré sa týkajú toho, čo čítaš v Biblii, a ukáž ich skúseným kresťanom, ktorí rešpektujú tvoje hľadanie.
Rátaj s tým, že počas cesty budeš mať stále nejaké otázky a pochybnosti.
Poznaj svoje predpoklady – veci, v ktoré už veríš – a nedovoľ im, aby ťa rušili pri hľadaní pravdy.
Buď otvorený tomu, čo práve hľadáš – strach zo záväzku alebo zmeny ti môže zabrániť nájsť pravdu.
Zapisuj si svoje myšlienky a pocity počas svojho hľadania.
Buď si vedomý svojich osobných problémov – tvoja minulosť v prítomnosti vážne ovplyvní tvoju schopnosť byť objektívny.
Pamätaj, že nemusíš vedieť úplne všetko, aby si zistil niečo.
Na hľadanie si vymedz určitý čas a priebežne svoj pokrok vyhodnocuj. Potom skús vyvodiť náležitý záver.
Konaj podľa toho, ako sa rozhodneš.
„Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené. 8Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené.” Ježiš (Evanjelium podľa Matúša 7:7-8)
Judson Poling © 2005
Pôvodný článok nájdete na: http://www.growthtrac.com/artman/publish/1how-to-seek-god-612.php
text pochádza zo stránky Chcemviac.com
Začiatkom tohto roka sa na Youtube objavilo toto video, okamžite vyvolalo množstvo búrlivých reakcií a stovky video odpovedí, a to už od katolíkov protestantov, ale aj ateistov. Za pár dní zaznamenalo takmer 18 miliónov vzhliadnutí
Video obsahuje slovenské titulky.
Nejde o to, že teraz treba začať nenávidieť náboženstvo. Ide o to, aby sme pochopili, že Ježiš nepatrí žiadnemu náboženstvu, Ježiš neprišiel založiť náboženstvo. Prišiel, aby zachránil to, čo bolo zahynulo. Jediné čo tu nechal je on sám, Duch svätý, jeho cirkev. Cirkev, ktorá nie je inštitúciou, ale telom Kristovým.
Ako to, že cirkev nie je inštitúcia?
Cirkev je spoločenstvo Ježišových nasledovníkov. Nie je to žiadne kresťanstvo, žiaden katolicizmus alebo protestantizmus – to všetko je len teológia. Ježiš svojich nikdy kresťanmi ani nijak podobne nenazval. Svojich nasledovníkov označoval jednoducho – učeníci.
Dôležité je, aby sme pochopili, že nie je dôležité to do akého kostola chodíme, kto nám káže, či sme členom tradičnej cirkvi alebo charizmatického hnutia. Najdôležitejšie je mať v srdci Ježiša a len Jeho. Milovať ho a milovať blížnych. To hlavné. Teraz nehovorím, že hurá – poďme preč z cirkvi, nie – ako nasledovníci Ježiša by sme mali žiť v spoločenstve (v cirkvi), ale pamätať vždy na jedno, cirkev sa nikdy nesmie stať niečim nadradeným Bohu, inak to všetko stratí zmysel. A to aj toto video kritizuje. Totiž dnes, akoby sa z mnohých spoločenstiev vytratila najvyššia autorita Boha, a akoby sa podriadila autorite cirkvi. Ježiš sa nestal Zákonom, ale zákon sa stal Ježišom. Práve preto však Boh poslal svojho syna na svet, aby zrušil zákon, ktorí si Židia vytvorili, aby im znova ukázal zmysel toho, čo im dal pôvodne. Pretože celý boží zákon, tak ako ho poznáme je len o milovaní Boh z celej sily, mysle a srdca a o milovaní blížnych rovnako ako seba. Židia na to však akosi zabudli a vytvorili niečo čo sa zmenilo na “náboženstvo” bez Boha, lebo zákon postavili nad neho.
Spoločenstvo je potrebné pre každého Kristovho nasledovníka, upevňujeme sa v ňom, môžeme sa zdieľať a spoločne chváliť Hospodina. Práve spoločenstvo Kristových nasledovníkov je živá rodina.
Tak nech sa nestane i nám, že odsunieme Krista a nehovorme, že Kristus áno, Cirkev nie. Lebo Cirkev je telo Kristovo. Teda milujme Ježiša a učme sa priamo do neho, všetko nám zanechal v Jeho Slove – v Biblii. Nech sa kresťanstvo nestane náboženstvom, ale životom odovzdaným Kristu.
Je mi akoby číhajúcim medveďom, akoby levom v úkryte. Zviedol ma z cesty, ochromil a spustošil ma. Napäl svoj luk a urobil ma terčom pre svoje šípy. Strelil do mojich obličiek šípy zo svojho tulca. Bol som na výsmech celému môjmu ľudu, jeho posmešnou piesňou každý deň! Nasýtil ma horkosťou, hojne ma napojil palinou. Zuby mi dolámal na kremeni, stlačil ma do popola. Moja duša je zbavená pokoja, zabudol som na šťastie, takže hovorím: Moja sláva je preč, i to, čo som očakával od Hospodina.
Rozpomeň sa na moju biedu a blúdenie, na palinu i na jed. Ty sa iste rozpomenieš, že duša vo mne je skľúčená; vezmem si to k srdcu, preto budem čakať na Neho. Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu.
Žalospevy 3:1-3:26
Nemusíš byť Charlesom Spurgeonom, aby si prikázal diablovi odísť z tvojho života.
Keď si prechádzate svoj životný príbeh, rýchlo zistíte, že zastrašovanie je všade. Zdá sa, že čím viac idete za Bohom, tým viac sa diabol snaží odradiť vás. A všetko, čo diabol chce, je podraziť nám nohy tým, že sa nás bude snažiť znechutiť a ponižovať.
Si bezcenný.
Si hrozný otec.
Nikdy sa nezmeníš.
Hovorí to mne a viem, že to hovorí aj vám. Najhoršie na tom je to, že diabol nemusí nevyhnutne úplne klamať. Nahovára nám polopravdy s dávkou reality, ktoré nám hodí medzi oči. Ale je tu jednoduchý spôsob, ako môžeme prekonať tieto jeho intrigánske spôsoby:
Zastavme jeho reči.
Je to jednoduché. Diabol vám ponúka len polovičnú pravdu – poskytnite mu druhú polovicu pravdy.
Áno, som bezcenný. Som nikto bez Krista. Ale pre mňa to už neplatí, lebo On zomrel, preto sa môžem stať novým stvorením a naplniť plán, ktorý má pre môj život.
Nie, nie som perfektný otec, ale som bezpodmienečne milovaný perfektným Otcom, ktorý stvoril hviezdy, pozná počet vlasov na mojej hlave. A každým dňom ma robí Jemu viac podobným.
Máš pravdu. Podľa mňa, nemôžem urobiť nič lepšie ako toto. Ale nerobím to ja – slúžim Pánovi, ktorý je schopný urobiť omnoho viac, ako môžem prosiť alebo si predstaviť.
Nemusíš byť Charlesom Spurgeonom, aby si prikázal diablovi odísť z tvojho života. Meno Ježiš samo o sebe ti stačí na to, aby si poslal svojho nepriateľa za hory.
Diabol sa vždy bude snažiť ukázať ti pády v tvojom živote. Zaplatí za to. Ukáž mu, čo o tebe povedal Ježiš.
Steven Furtick © 2012; Pôvodný článok nájdete na: www.sermoncentral.com; text pochádza z Chcemviac.com
Kazatel.blog 