Najdlhšie noci v roku odhaľujú aj tmu v nás. Práve do nej však podľa Jána nezaznieva lacné „bude dobre“, ale Slovo, ktoré dáva zmysel chaosu, blízkosť samote a nádej uprostred obyčajného života. Vianoce nie sú únikom z reality – ukazujú, že Boh si v nej rozkladá stan.
(viac…)Kazatel.blog
Emil Hankovský – Hledám, naslouchám, přijímám. A tak trochu kážu v ČCE Kyjov.
-
-
Jedna z vecí, ktorá charakterizuje to, ako funguje náš svet, sú transakcie. Od rána do večera lietajú vzduchom, lietajú cez káble, lietajú medzi našimi peňaženkami. Lietajú v našich vzťahoch, lietajú v našich sľuboch – rôzne druhy transakcií.
Platíme v práci svojím časom a nervami za peniaze, za ktoré potom platíme iné veci. Doma investujeme pozornosť do našich vzťahov. A niektorí z vás na sociálnych sieťach platia svojím súkromím za to, že tam ste. Súkromím za reakcie, za tzv. lajky. Dnes sa dokonca naše súkromie stáva platidlom pre trénovanie umelej inteligencie.
Všetko niečo stojí. Dokonca aj v duchovnom živote má mnoho ľudí tendenciu obchodovať: „Bože, ja budem slušný človek a Ty mi za to dáš spokojný život.“
(viac…) -
Keď človek číta Ezechiela, má chvíľu pocit, akoby ten staroveký prorok poznal naše krajiny lepšie, než by sme čakali. Nie preto, že by chodil po Slovensku, ale preto, že neuveriteľne presne videl vnútornú krajinu človeka. Človeka, ktorý prešiel stratou, vyčerpaním a tým známym, ťažkým pocitom: „Už sa to asi nepohne. Toto je koniec.“
(viac…) -
Keď sa učeníci po ceste medzi sebou dohadovali, kto z nich je najväčší, Ježiš sa ich na to spýtal. A oni mlčali. Nebolo to obyčajné mlčanie. Bolo to ticho, ktoré veľmi dobre poznáme aj my — ticho človeka, ktorý vie, že sa porovnáva, túži po uznaní, bojuje s pocitom, že musí niečo dokázať, aby bol hodnotný. Je to ticho, v ktorom si strážime vlastné ego, lebo dobre cítime, že túžba byť „najväčší“ nám pokoj neprinesie.
(viac…) -
Čo vlastne znamená Ježišova veta: „Tento druh sa nedá vyhnať inak ako modlitbou“? Keď čítame Marekovo evanjelium, príbeh pred touto vetou je napätý a ľudsky veľmi silný. Učeníci sa stretli s otcom, ktorý priviedol svojho syna so slovami: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna. Má nemého ducha; kdekoľvek ho zachváti, hodí ním, až má penu na ústach, škrípe zubami a tuhne. Tvojim učeníkom som povedal, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ (Mk 9,17–18)
(viac…) -
Asi ste si aj vy niekedy položili otázku: „Kde je Boh?“ Nie je to len teoretická otázka. Niekedy vychádza z bolesti, sklamania, z pocitu, že svet je chaotický a zlo kričí hlasnejšie než dobro. Modlíme sa a zdá sa, že sa nič nedeje. A vtedy nás napadne: Prečo Boh nezasiahne?
Aj farizeji sa pýtali: „Kedy príde Božie kráľovstvo?“ Chceli vidieť, že Boh je s nami, že spravodlivosť víťazí. Ježiš však odpovedal inak, než čakali: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, aby sa dalo spozorovať. Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ Nie „bude“, ale „je“. Nie „tam“, ale „medzi nami“.
(viac…) -
Najdôležitejšia investícia do zdravia a šťastia
Medziľudské spojenia sú jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžeme urobiť pre svoje zdravie, šťastie a dokonca aj pre vývoj našich detí. Dlhodobé štúdie starnutia ukazujú, že dva faktory predlžujú život najviac:
- Zapojenie do pravidelných aktivít s inými ľuďmi
- Návštevy priateľov
Priateľstvo – také jednoduché, a pritom tak vzácne. Spojenie s inými ľuďmi nám robí dobre, najmä keď je pravidelné a pozitívne.
(viac…) -
Pravidlá nás chránia. Ale niekedy nás aj dusia. A tak sa pýtame: kde je hranica medzi poriadkom, ktorý drží svet pokope, a milosťou, ktorá mu dáva ľudskosť? Možno práve tam, kde sa pravidlá stretajú s krehkosťou života, začína skutočná odpoveď.
(viac…) -
Nie je to paradox, ale pravda: slobodný kresťan je služobník všetkých. Sloboda, ktorú dáva Kristus, oslobodzuje od viny – a premieňa na lásku, ktorá koná.
O slobode kresťana písal Pavol, inšpiroval sa nim Martin Luther a mnohí ďalší a pokúsim sa to načrtnúť aj ja.
(viac…) -
Když Bohu odevzdáme i málo, stává se to dost — pro nás, pro druhé a pro svět, který hladoví po naději.
Tři dny strávil zástup lidí s Ježíšem. V pusté krajině. Nemají už nic. A přece neodcházejí. Něco je drží. Možná naděje. Možná slova, která jim zněla jako voda v suchu. Možná jen přítomnost někoho, kdo je konečně nesoudí, ale rozumí jim.
(viac…) -
Pokora, důvěra a bdělost jsou Boží cestou z úzkosti k naději, protože Bůh se stará o nás a má poslední slovo.
Kolik starostí si dnes nesete? Účty, zdraví, budoucnost, vztahy… Představte si, že každou z těch starostí vložíte do batohu. Jedna starost – půl kila. Druhá – další půl kilo. A tak dál. Pak si batoh nasaďte na ramena a běžte s ním celý den. Jak byste se cítili? Těžce? Unaveně? Bez dechu?
(viac…) -
Příběh Támar z Genesis 38 nám odhaluje, že hřích není jen porušením pravidel, ale hlubokým narušením vztahů – k Bohu, k lidem i k sobě samému. Moderní evangelická teologie nám pomáhá vidět hřích nejen jako osobní selhání, ale i jako systémovou nespravedlnost, odcizení či lhostejnost. Přesto nad každým hříchem zaznívá evangelium: Boží milost je vždy větší a volá nás zpět k pravdě, důvěře a přijetí druhého.
(viac…) -
Predstavte si miesto, kde sa vo vašom živote stalo niečo zásadné. Možno zvláštne, možno radostné. Hľadáme pozitívnu spomienku, pozitívne miesto.
Možno si vybavíte prvú pusu s milovaným človekom. Možno chvíľu, keď ste zistili, že ste tehotná. Alebo okamih, keď ste si povedali: „Som na seba hrdý, hrdá, že som to zvládol.“
(viac…) -
Niekedy sa v tomto svete cítime ako cudzinci. Vierou, hodnotami, túžbou po pravde. A práve vtedy zaznieva Božie slovo ako pripomienka: nie sme zabudnutí. Sme videní. Sme pozvaní žiť pravdivo – bez masiek, bez pretvárky, bez klamstva, ktoré nás kedysi chránilo, ale dnes nás brzdí. Tento text je pozvaním k návratu. K jednoduchosti viery, k túžbe po Božom mlieku, k životu, ktorý sa nebojí byť pravdivý. A možno aj k tomu, aby sme sa stali mostom – medzi Bohom a svetom, medzi nádejou a tými, ktorí ju stratili.
(viac…) -
Čo vidíme, keď sa pozeráme na svet, v ktorom žijeme? Čo cítime, keď sa pozeráme na svet, v ktorom žijeme? Možno to nie je konkrétna otázka, ale každý z nás má právo pozerať sa na svet, v ktorom žije, svojimi očami, prežívať ten pohľad na svet svojím vlastným spôsobom. Čo si všimnete? Čo si všímate? Pre každého z nás to môže byť na základe nášho života a skúsenosti niečo iné.
(viac…) -
Pavol nás v 2. liste Korinťanom vyzýva k radosti, vzájomnému povzbudeniu, jednote a pokoju – k pilierom, ktoré prinášajú Božiu prítomnosť medzi nás. V dnešnom svete plnom rozdelenia a zranení je táto výzva aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Pridajte sa k nám a objavte, ako tieto jednoduché, ale mocné slová môžu zmeniť náš každodenný život a vzťahy.
(viac…) -
Pán Ježiš nás učí, že modlitba nie je spôsob, ako zmeniť Boha, ale cesta, ako sa meniť v Božej blízkosti.
(viac…) -
A.K.A. Keď je zbor otvorený všetkým. Vopred sa ospravedlňujem, že sa v tomto príspevku bude písať len o jednej menšine spomedzi všetkých, ktoré v našej rôznorodej spoločnosti existujú. Ale v rámci môjho cirkevného zboru to ukazuje, ako lakmusový papierik, mieru tolerancie a rešpektu k iným. A ta miera tam nie je vďaka mne, bola už keď som prichádzal.
(viac…) -
Ef 6, 10 -19. Od detstva si pamätám, že sme výzbroj Božiu preberali ako rozprávanie o osobnej výzbroji kresťana. No stále viac ho vnímam ako obraz, ktorý je výzvou nie len pre jednotlivca, ale predovšetkým pre službu zboru ako takého vo svete, aj náš zbor, môže byť svedkom Pána Ježiša a priestorom pretvárania našej doby k hodnotám a nádeji Božieho kráľovstva.
(viac…) -
Evanjelista píše Ježišove slová nepotrebujú lekára zdraví ale chorí, milosrdenstvo chcem a nie obete, neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov – práve na 3 evanjeliových postavách spoznáme, čo znamenajú Ježišove slová. Či je to už Matúš vykonávajúci zamestnanie, ktoré je v očiach jeho súkmeňovcov zlé a hriešne, pretože kolaboruje s vládnucou mocou. Alebo je to predstavený synagógy, čestný a vážený muž s dôležitým slovom v Kafarnaume, kde sa príbeh pravdepodobne odohráva. Alebo je to žena trpiaca v izolácii, keďže s ňou, kvôli chorobe nikto nesmie tráviť čas alebo sa jej dotýkať, hoci svet okolo nej je svet plný ľudí. Každý z nich rovnako potrebuje liek, ktorý dáva Pán Ježiš Kristus. Liek, ktorý vo viere nachádzajú len u Neho – uzdravenie, odpustenie, vyslobodenie.
(viac…) -
(Evanjelium podľa Matúša 28, 18 – 20) Tento text je postavený na záverečných slovách Evanjelia podľa Matúša, tak si ich najprv prečítajte v odkaze.
Misia nie je domáca úloha
Misia. Prinášanie evanjelia nášho Trojjediného Boha do sveta okolo nás. Nie je to len domáca úloha, ktorú skontroluje pán učiteľ Ježiš z Nazareta v pondelok, keď sa po víkende vrátime do školy života a pracovných skúseností. Je to programový cieľ spoločenstva, ktoré samo seba nazýva cirkev. Ak sa tohto programového cieľa vzdávame. Ak si ho nevšímame. Míňame sa nášmu poslaniu. Prichádzame o bohatstvo vzťahov a požehnania.
(viac…) -
V každom meste, v ktorom som bol, je nejaká základná umelecká škola, alebo centrum voľného času, kde deti z rôznych rodín môžu svoje talenty rozvíjať. Na to, aby sa človek na také miesto dostal, potrebuje v živote niekoho, kto v ňom rozpozná túžbu po rozvíjaní talentu, alebo potenciál, ktorý Boh do človeka vložil.
(viac…) -
Sme vo svete plnom problémov, v rodinách plných sklamaní, v spoločnosti plnej otázok a obáv. A Ježiš Kristus, Boží Syn, vstúpil do tohto sveta s cieľom priniesť doň viac. Priniesť doň Boha. Nie preto, že by tu nebol. Nie preto, žeby sa niekam stratil, ale preto, že my sme ho stratili, že my ho potrebujeme.
(viac…) -
Evanjelium podľa Jána 2, 1 – 11
Keď premýšľame o Ježišových zázrakoch, zvyčajne nám napadnú uzdravenia, alebo tie, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi. Tie tvoria aj najväčšiu časť príbehov evanjelií a sú to skutky, pri ktorých Pán Ježiš odhaľuje svoju božskosť. Sú to skutky, pri ktorých berie utrpenie a nahrádza ho životom, uzdravením a slobodou.
Preto je možno prekvapivé, že prvý zázrak Ježišovej služby v Jánovom evanjeliu a podľa synopsie evanjelií aj prvý Ježišov zázrak vôbec, je premena vody na víno. Oproti neskorším zázrakom je tento akoby nedôležitý až pochabý. Nie je tu predsa, žiadna zúfala potreba nápravy, ničí život nevisí na vlásku, ani sa tu nedeje kríza spojená s hladovaním alebo chorobou. Celá kríza stojí na foupax svadobnej hostiny, kde došlo víno. Tento problém ohrozuje len predčasné skončenie hostiny a spôsobenie hanby hostiteľovi. No nevidíme tu žiadne ohrozenie niečieho života alebo zdravia.
Matka presviedča, Ježiš sa zdráha
(viac…)
Kazatel.blog 