Kazatel.blog
Emil Hankovský – Hledám, naslouchám, přijímám. A tak trochu kážu v ČCE Kyjov.
Kategória: Cirkev
-

Keď sa učeníci po ceste medzi sebou dohadovali, kto z nich je najväčší, Ježiš sa ich na to spýtal. A oni mlčali. Nebolo to obyčajné mlčanie. Bolo to ticho, ktoré veľmi dobre poznáme aj my — ticho človeka, ktorý vie, že sa porovnáva, túži po uznaní, bojuje s pocitom, že musí niečo dokázať, aby bol…
-

Slobodu často vnímame ako možnosť robiť si, čo chceme. Ale čo ak skutočná sloboda znamená niečo iné – napríklad schopnosť myslieť na druhých, robiť rozhodnutia, ktoré pomáhajú, a žiť tak, aby mal náš život zmysel aj pre niekoho iného? Tento článok pozýva k zamysleniu nad tým, ako sa sloboda mení, keď prestaneme klásť seba do…
-

A.K.A. Keď je zbor otvorený všetkým. Vopred sa ospravedlňujem, že sa v tomto príspevku bude písať len o jednej menšine spomedzi všetkých, ktoré v našej rôznorodej spoločnosti existujú. Ale v rámci môjho cirkevného zboru to ukazuje, ako lakmusový papierik, mieru tolerancie a rešpektu k iným. A ta miera tam nie je vďaka mne, bola už…
-

Sme vo svete plnom problémov, v rodinách plných sklamaní, v spoločnosti plnej otázok a obáv. A Ježiš Kristus, Boží Syn, vstúpil do tohto sveta s cieľom priniesť doň viac. Priniesť doň Boha. Nie preto, že by tu nebol. Nie preto, žeby sa niekam stratil, ale preto, že my sme ho stratili, že my ho potrebujeme.
-

Virtuálne spoločenstvo je ako virtuálne múzeum – môžeme zažiť kus múzea cez monitor, ale nevyrovná sa to skúsenosti, keby sme v múzeu reálne boli. Virtuálna realita nemôže nahradiť skutočné telesné kresťanské spoločenstvo. Večera Pánova si vyžaduje hmotné elementy chleba a vína, v ktorých máme spoznať, že prijímame Ježiša Krista, ale sviatosť sa má uskutočňovať v rámci kresťanského spoločenstva a máme…
-

Mám veľmi rád dejiny. Smerom k ním sa ťahalo aj moje vysokoškolské štúdium. Teraz, popri práci, sa dejiny stali mojím hobby a koníčkom, pri ktorom si oddýchnem. Nevnímam ich ako hromadu rokov a rôznych dátumov. Na tie si nepotrpím. Pre mňa sú dejiny najmä o príbehoch ľudí, ktorí žili pred nami. Sú to príbehy o…
-

Pred nedávnom som z úst môjho kolegu – farára – počul zvláštnu vetu. “V našej cirkvi nepotrebujeme nič meniť”. Ak by to bola pravda, tak by to bolo nádherné. Ak by existovala na svete aspoň jedna cirkev, ktorá by nepotrebovala nič meniť, tak by som jasal radosťou. To je však nereálne.
-

Biblia nám rozpráva veľa príbehov o rôznych veľkých Božích služobníkoch. V poslednom čase je jeden, od ktorého sa veľa učím a ktorý mi je vo viacerých veciach príkladom. Tento služobník bol ochotný poslúžiť Ježišovi a On zas poslúžil viac ako päťtisíc ľuďom. Možno už tušíte o koho ide. Áno je to chlapec, ktorý dal Ježišovi…
-

Vraj utečenecká kríza, vraj kríza kultúry, vraj kríza niekoho iného, ale nie nás. Každý deň sa pýtam, je to naozaj kríza iba niekoho iného? O tých druhých alebo je to skutočne kríza moja, mňa a mojej rodiny, môjho štátu, mojej cirkvy?
-

Je v poriadku, ak sa kresťania ignorujú? Ak sa nezaujímajú jeden o druhého? Je to obraz lásky, ktorý zanechal Ježiš?