Kazatel.blog

Jedna z vecí, ktorá charakterizuje to, ako funguje náš svet, sú transakcie. Od rána do večera lietajú vzduchom, lietajú cez káble, lietajú medzi našimi peňaženkami. Lietajú v našich vzťahoch, lietajú v našich sľuboch – rôzne druhy transakcií.

Platíme v práci svojím časom a nervami za peniaze, za ktoré potom platíme iné veci. Doma investujeme pozornosť do našich vzťahov. A niektorí z vás na sociálnych sieťach platia svojím súkromím za to, že tam ste. Súkromím za reakcie, za tzv. lajky. Dnes sa dokonca naše súkromie stáva platidlom pre trénovanie umelej inteligencie.

Všetko niečo stojí. Dokonca aj v duchovnom živote má mnoho ľudí tendenciu obchodovať: „Bože, ja budem slušný človek a Ty mi za to dáš spokojný život.“

Keď sa láska stane tovarom

Mnoho z toho, čo si teraz predstavujeme, nás možno unavuje. Mnohí ľudia sú z toho neustáleho sveta transakcií unavení, vyhorení. Nakupovanie vlastnej hodnoty, uznania či dokonca lásky svojich blízkych.

Žiaľ, aj Vianoce sa často stávajú prostriedkom tohto a ďalšieho nakupovania. A ja viem, že je to klišé a viem, že to mnohí kresťania tak radi omieľajú: „Joj, Vianoce sa stali sviatkami konzumu.“ Ono je to pravdivé, ale celý náš život je istým spôsobom sviatkom konzumu. Nielen tie Vianoce.

A presne do tohto pohľadu, hľadania hodnoty a sveta transakcií dnes zaznieva hlas proroka Izaiáša.

Škandál na trhovisku

Tam prebiehali transakcie – v jeho dobe na trhovisku, možno v mestskej bráne. A predstavte si, že na toto miesto sa postaví muž a začne volať ľudí, aby kupovali. Stojí uprostred trhoviska, možno v Babylone, v centre vtedajšieho sveta bohatstva a moci, a kričí niečo, čo vôbec nedáva žiaden ekonomický zmysel:

„Všetci, ktorí ste smädní, poďte k vodám, a ten, kto nemá peniaze, poďte. Kupujte bez peňazí. Kupujte bez platenia.“ (Iz 55,1-13)

To je škandál. To je určite podvodník, kto dnes niečo dáva zadarmo. My v 21. storočí vieme, že nič nie je zadarmo. Ak je niečo zadarmo, tak produktom sme my. Ale Izaiáš neponúka žiaden marketingový trik. Nie je ani podvodník s kryptomenami alebo s niečím iným. Hovorí o radikálnom zásahu Pána Boha do našej reality. Hovorí ľuďom, ktorí si zvykli na život v exile, v Babylone, ktorí sa začali zariaďovať v tom Babylone a kupovať si jeho istoty.

„Môžete mať viac a nemusíte za to zaplatiť svojou dušou,“ hovorí Izaiáš.

Nebezpečenstvo „lacnej milosti“

Ako evanjelici, keď tu počujeme slovo zadarmo, povieme si: „Super. Božia milosť je zadarmo. Ja nemusím nič robiť, nič pridávať, lebo Pán Boh urobil všetko za mňa. Ježiš Kristus za mňa urobil všetko.“ To je naša teológia.

A veľmi ľahko to vie viesť k tomu, že tú Božiu milosť, ktorá sa dáva zadarmo – to nakupovanie bez peňazí – budem vnímať lacno. Budem ju vnímať akoby s nižšou hodnotou, akoby to bolo samozrejmé. Nemusím nič robiť. Boh má ma rád takého, aký som. Všetko bude v poriadku. Môžem ísť domov a pustiť si telku, pustiť si Netflix a nemyslieť na nič.

Nemecký teológ Dietrich Bonhoeffer nás vo svojich textoch varuje pred lacnou milosťou. Lacná milosť, to je ako tovar vo výpredaji, ktorý si vezmeme, lebo je lacný, lebo to sa doma zíde, hodíme ho do kúta a zabudneme, že sme ho kúpili. Lacná milosť je milosť, ktorá nás nebolí a tým pádom nás ani nemení.

Fast food pre dušu

A Izaiáš sa pýta veľmi nepríjemnú otázku: „Prečo vážite striebro za to, čo nie je chlieb?“ Izraeliti neumierali v Babylone od hladu. Mali čo jesť. Ich tragédia bola v tom, že na to pohodlie si tam zvykli. Na impérium, v ktorom bolo treba žiť, prispôsobiť sa, kupovať.

Nejde tam o chlieb, ale o kupovanie niečoho, čo sa zdá dôležité, ale čo len vyzerá vzácne, vyzerá lákavo, ale je nutrične prázdne. Nie je to chlieb. Je to fast food pre dušu. Lacná milosť. Vyzerá ako hodnotná, ale pokiaľ pre nás nemá skutočnú hodnotu, je ako ten tovar, čo sme kúpili v akcii, lebo sa nám objavil na očiach, ale doma skončil v kúte a zabudli sme, že ho máme.

Za mnohé veci v živote neplatíme peniazmi. Platíme svojou energiou, výkonmi. Hľadáme uznanie druhých. Sýtime sa možno aj potrebou duchovného zážitku. Ale každá z týchto vecí veľmi rýchlo dokáže vyprchať a človek znova hľadá ďalšiu. Mnohí platia stresom za úspech, vyhorením za uznanie, predstieraním za prijatie. Sýtime sa týmto drahým odpadom, ktorý nám dáva ilúziu sýtosti, no necháva nás nakoniec prázdnymi.

Prečo? Pretože sa pokúšame vlastnými silami získať to, čo dáva Otec zadarmo. Hodnotu. Hodnotu nášmu životu. Hodnotu nášmu srdcu.

Kráľovská koruna pre teba

V Izaiášovom texte je skrytý jeden krásny teologický obrat. Boh hovorí: „Uzavriem zmluvu, večnú zmluvu, obnovím milosrdenstvo verne preukázané Dávidovi.“ V starozákonnej tradícii patrili sľuby, kráľovské sľuby, kráľovi Dávidovi. A Izaiáš tu hovorí: „Tie kráľovské sľuby, ktoré som dal kráľovi Dávidovi, ich dávam vám. Uzatváram s vami to, čo som uzavrel s kráľom. Dávam vám kráľovskú zmluvu.“

Berie korunu z hlavy kráľa a dáva ju celému ľudu. Dáva ju tebe.

To je Božia ponuka zadarmo. Nie zľava za poškodený tovar, ale pozvanie do kráľovskej rodiny. Pozvanie, ktoré je drahé, lebo stálo Boha všetko. Stálo Krista jeho život, aby z nás urobil kráľov, kráľovské kňazstvo.

Nemusíš byť mrakom, stačí byť pôdou

A práve tu, pri tomto kráľovskom dare, sa dostávame k jadru tej krásnej Izaiášovej zvesti. Sme pozvaní do Božej rodiny a to neznamená, že teraz musíme podať nadľudský výkon, aby sme si túto poctu udržali, aby sme sa mohli volať kresťanmi. Opak je pravdou.

Možno sa vôbec dnes necítiš ako člen kráľovskej rodiny. Možno skôr ako tá vyschnutá zem bez vody. Mnohí z nás sú často unavení. Aj z toho duchovného zavlažovania máme pocit, že kázanie bude zase o tom, ako musíme vziať svoje ťažké polievačky, krhly a sami si polievať ten svoj život nejakou modlitbou, čítaním Biblie. Viac sa modliť, viac byť v kostole, v službe, aby vôbec niečo vyrástlo v tej našej viere.

Ale Izaiáš nás všetkých zastavuje a ukazuje nádherný obraz: „Ja vás robím kráľovským kňazstvom. Ja vám dávam byť v rodine kráľa. Poďte a vezmite si to zadarmo. Ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, ale napája zem, tak bude aj toto moje slovo – nevráti sa naprázdno.“

Božie slovo, ktoré hovorí Pán Boh, je pravda, ktorá sa nevráti nadarmo. Dážď sa nepýta vyschnutej zeme: „Dobrý deň, môžem vás poliať?“ Dážď sa nepýta lúky: „Ahoj lúka, môžem ťa zavlažiť?“

Dážď jednoducho padá, nečaká a svojou vlahou mení realitu suchej zeme, mení realitu lesa, mení realitu lúky. Zem, lúka ani les ten dážď neprivolali. Nebo sa rozhodlo zlomiť sucho tej púšte, tej zeme. A to je Boh. Boh, ktorý koná. Jeho slovo nie je len pasívna informácia, je to tvorivá moc, ktorá keď raz zaznie, nezvratne spúšťa proces života.

Radosť, ktorá prichádza s prijatím

Sestry a bratia, ak ste dnes unavení, mám pre vás dobrú správu. Nepotrebuješ hľadať a vyrábať vlastný dážď. Tvojou úlohou nie je byť mrakom, ale byť pôdou. Pôda nerobí nič iné, len prijíma. Niekto iný ju zavlažuje a práve tým, že skutočne prijíma, začína rodiť. Je to reaktivita. Je to nevyhnutný dôsledok vlahy. Ak do teba padne slovo o Kristovi, ktorý sa pre teba stal chudobným dieťaťom, aby ty si zbohatol, to v tebe musí niečo urobiť.

A všimnite si, čo sa deje. Keď táto premena nastane, prorok hovorí: „Vrchy a pahorky budú pred vami jasať a všetky poľné stromy budú tlieskať.“ To je obraz pre radosť. Obraz pre nedeľu Gaudete – o radosti.

Boh hovorí: „Moje cesty prevyšujú vaše cesty.“ Naša cesta je: „Zaplať a budeš mať.“ Ľudská cesta je často ekonomika zásluh. Božia cesta je: „Poď, vezmi si.“

Nechaj minulosťou staré, ja pre teba mám nové. Uzavriem s tebou kráľovskú zmluvu, lebo si súčasť tej kráľovskej rodiny. Poď a prijmi, čo ti dávam. Amen.