Kazatel.blog

Emil Hankovský – Hledám, naslouchám, přijímám. A tak trochu kážu v ČCE Kyjov.

Nie zázrakmi, ale vzťahmi: Cesta do Božieho kráľovstva

Asi ste si aj vy niekedy položili otázku: „Kde je Boh?“ Nie je to len teoretická otázka. Niekedy vychádza z bolesti, sklamania, z pocitu, že svet je chaotický a zlo kričí hlasnejšie než dobro. Modlíme sa a zdá sa, že sa nič nedeje. A vtedy nás napadne: Prečo Boh nezasiahne?

Aj farizeji sa pýtali: „Kedy príde Božie kráľovstvo?“ Chceli vidieť, že Boh je s nami, že spravodlivosť víťazí. Ježiš však odpovedal inak, než čakali: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, aby sa dalo spozorovať. Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ Nie „bude“, ale „je“. Nie „tam“, ale „medzi nami“.

Boh nie je neprítomný. Len prichádza inak, než si predstavujeme. Nie s bleskami, ale so svetlom, ktoré neoslepuje – iba vedie. Nie v moci, ale v tichosti. A práve preto Ho tak často prehliadame.

Ticho, ktoré mení

Prorok Micheáš hovorí o budúcnosti obrazu pokoja: národy sedia pod svojím viničom a figovníkom a nikto ich nevyľaká. Takto prichádza Boh – ako roľník, ktorý zasadí semeno a trpezlivo čaká, ako pastier, ktorý volá po mene. Nie ako vojenský veliteľ, ale v pokornej sile dobra.

Ježiš hovorí: „Ako blesk, keď sa zaskvie, osvieti zem, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň.“ Božie kráľovstvo prichádza do skúsenosti človeka, do našich krížov, slabosti a ticha. Tam, kde by sme Boha nehľadali – v utrpení, v slabosti, v tichu – On prichádza.

Aj v našich životoch sa často zdá, že Boh mlčí. Ale práve tam, kde sa formuje cesta, kde sa otvára šanca reagovať, sa rodí nový život – ako semeno v zemi, zdanlivo mŕtve, ale plné potenciálu.

Medzi nami

Ježiš hovorí „medzi vami“, nie „v tebe“. Božie kráľovstvo sa nedeje v izolovanom jednotlivcovi. Deje sa medzi ľuďmi, ktorí sa učia spolu žiť – aj keď sú rozdielni, občas sa zrania alebo kráčajú krivou cestou.

Je to prítomnosť medzi tebou a druhým človekom:

  • keď sa na neho pozrieš s porozumením,
  • keď mu dáš druhú šancu,
  • keď sa rozhodneš nepomstiť, ale pochopiť.

Tam, kde vzniká dôvera po konflikte, kde sa ľudia počúvajú bez obrany, tam Boh kráča medzi nami. Božie kráľovstvo nie je projekt, ktorý musíme vybudovať, ale priestor, ktorý sa otvára, keď prestaneme bojovať o moc a začneme žiť pre druhých.

Vzťahy ako miesto Božieho pôsobenia

Ako píše Pavol v liste Rimanom: „Celé stvorenstvo spoločne stoná a až doteraz trpí pôrodnými bolesťami.“ Svet je v pohybe, čaká na zrod. Niečo sa rodí aj v nás skrze vieru.

Nie je to len lepší človek. Je to nový spôsob bytia – žiť pre blížneho, pýtať sa: „Čo to prinesie nám?“ a nie „čo z toho mám ja?“ Boh lieči svet nielen zázrakmi, ale cez uzdravovanie vzťahov: drobné skutky, „ďakujem“, „mrzí ma to“, tiché láskavé gestá. V duchovnom živote nie je nič maličké, ak je v tom láska.

Spolu, nie individualisticky

Naša doba nás učí postarať sa o seba. Autonómia a sebavedomie sú cenné, ale ak sa uzavrieme do svojho „ja“, uniká nám „my“. A práve tam, v „my“, sa deje Božie kráľovstvo.

Ježiš neprišiel budovať sieť jednotlivcov s osobnou vierou, ale spoločenstvo – ľudí, ktorí sa učia spolu žiť. Byť súčasťou Božieho kráľovstva znamená niesť druhých, vidieť v nich bratov a sestry, nie súperov. Podpora, povzbudenie, zdieľanie – tam sa dotýkame neba.

Ži to teraz

Božie kráľovstvo nie je vlak, ktorý príde na nástupište. Je tu, a my doň vstupujeme spôsobom, akým žijeme:

  • láskavosťou aj bez pochopenia,
  • postavením sa za slabšieho,
  • tichou pomocou, odpustením, povzbudením.

Možno ho nevidno, možno nebude spomínať v správach, ale rastie. Ako svetlo, ktoré nežiada pozornosť, ako droždie premieňajúce cesto, ako semeno, ktoré raz zmení krajinu. Božie kráľovstvo je tiché, ale nezastaviteľné.

Nádej a budúcnosť

Raz zažiari naplno. Syn človeka príde „ako blesk, ktorý zasvieti od jedného konca oblohy po druhý“. Micheáš hovorí o čase pokoja, keď sa meče prekujú na radlice a každý bude sedieť pod svojím viničom a figovníkom. Nie nový svet namiesto tohto, ale tento svet premenený.

Až vtedy pochopíme, že všetky tiché skutky lásky, ktoré sme žili, boli kamienky veľkej stavby, ktorú Boh budoval uprostred nás – a ktorú raz uvidíme v celej jej nádhere.

Božie kráľovstvo nie je ilúzia. Je medzi nami, v službe, odpustení a pokoji. A keď príde Kristus, spoznáme, že všetko, čo sme prežili v láske, bolo už súčasťou Jeho kráľovstva.

Posted in , , ,

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.