Kazatel.blog

Niekedy sa v tomto svete cítime ako cudzinci. Vierou, hodnotami, túžbou po pravde. A práve vtedy zaznieva Božie slovo ako pripomienka: nie sme zabudnutí. Sme videní. Sme pozvaní žiť pravdivo – bez masiek, bez pretvárky, bez klamstva, ktoré nás kedysi chránilo, ale dnes nás brzdí. Tento text je pozvaním k návratu. K jednoduchosti viery, k túžbe po Božom mlieku, k životu, ktorý sa nebojí byť pravdivý. A možno aj k tomu, aby sme sa stali mostom – medzi Bohom a svetom, medzi nádejou a tými, ktorí ju stratili.

¹ Zhoďte teda zo seba všetku zlobu i všetku faloš a pokrytectvo, závisť a všetky ohovárania ² a ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu, ³ keď ste už okúsili, že Pán je dobrý. ⁴ Pristupujte k nemu, živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny. ⁵ Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. ⁶ Veď v Písme je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený, vzácny; kto verí v neho, nebude zahanbený. ⁷ Pre vás, veriacich, je vzácny, ale pre neveriacich je to kameň, ktorý stavitelia zavrhli; ten sa stal uholným kameňom ⁸ a kameňom úrazu i skalou pohoršenia. Oni sa oň potkýnajú, lebo sú neposlušní slovu — na to boli aj určení.⁹ Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste oznámili veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.¹⁰ Kedysi ste neboli ľudom, ale teraz ste Boží ľud; prv ste boli bez milosrdenstva, ale teraz ste milosrdenstvo dosiahli. (1Pt 2,1-10 EKUM)

Prvá epištola Petra je napísaná ľuďom, ktorí sa môžu vo svojom svete cítiť trochu ako cudzinci. Vierou a možno aj spôsobom života.

A práve im hovorí niečo zásadné. – Milí moji, nie ste zabudnutí. Ste Bohom videní. Ste pozvaní žiť tak, aby ste i vy i svet okolo vás mohol tú identitu Božích detí vnímať.

Jedným zo základných dôsledkov viery v pána Ježiša je, že človek sa stáva tým, kým bol stvorený a prestáva mať potrebu pretvárky. Alebo presnejšie, pretvárka mu prestáva byť príjemná. Preto Peter na začiatku 2. kapitoly vyzýva odhoďte staré veci, lož, faloš, pretvárku. Lož a pretvárka ničia to, čo je pre život nevyhnutné. Život vo vzťahoch, dôveru.

Medzi ľuďmi totiž klamstvo a pretvárka budujú odstup. A zrejme každý z nás vie, aké je nepríjemné je stretnutie s falošným človekom. A niekedy to cítime skôr, než to vieme pomenovať. A takému človeku neveríme ani nos medzi očami. A ešte ťažšie je to, keď sa lož objaví vo vzťahu, ktorý mal byť dôverný. Vtedy prináša zranenie, ktoré môže byť zdrvujúce. Svoje o tom vedia dlhoroční manželia, ľudia po rozchode, aj partneri, medzi ktorými sa dôvera začala vytrácať. Jakub píše, „Preto odhoďte všetku nečistotu a nánosy zloby a v tichosti prijímajte zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“ (Jak 1,21).

Peter hovorí, zanechajte staré, dajte sa živiť novým. A to nové prichádza z Kristom. Jeho vzkriesenie je počiatkom nádeje. Nie takej, ktorá závisí od toho, ako sa veci vyvíjajú, ale takej, ktorá je istotou. Stojí na tom, že Boh je s nami. Nádej v Ježišovi Kristovi je istota, ktorá aj v neistote života dáva silu, keď sa všetko trasie. A keď sa aj tie dôverné vzťahy nabúrajú.

Peter nezakrýva realitu. Hovorí o svojom liste a otvorenie. Prichádzajú aj ťažké časy do života človeka, ale z toho všetkého vyviera výzva. Buďte, buďte iní. Nežite pre seba. Zostaňte pravdiví, verní a láskaví. Nie len preto, že je to treba, ale predovšetkým preto, že patríte Bohu, ktorý je svätý. Svätosť, o nej sa v Biblii hovorí, že to je taká oddelenosť od bežných vecí. Niečo vzácne. Svätosť je aj pravdivosť.

Svätosť je žiť pravdivý život nech a deje čokoľvek.

A Peter ďalej píše, taký životne lacný. Boli ste vykúpení za veľkú cenu, za Kristovu krv. A to znamená, že máte hodnotu, ktorú nemá len tak niečo. Uvedomte si to.

To zaznieva aj nám. Na konci prvej kapitoly jeho listu znie, nie ste len výsledkom toho, čo vám život priniesol. Nie ste len produktom okolností, ste novým stvorením. Vznikli ste z Božieho slova. A to vo vás môže spôsobiť viac, nech si viete predstaviť.

Preto odhoďte lož, klamstvo a pretvárku. Nie je ich treba. Poďte cestou, po ktorej ste dávno túžili. Hovorí o túžbe po nasýtení. Pozýva: Túžte po duchovnom mlieku. Ako by ten nový život, ktorý dáva Pán Boh, nezačínal nejakým príkazom, tvrdosťou, ale jednoduchou detskou túžbou po nasýtení. – Ak si aspoň trochu okúsil, že Pán je dobrý, túž po ňom znova!

Peter tu ukazuje obraz novorodenca. Ten nepotrebuje zvlášť nejaké pokyny. Ten sa teší z bezpečia rodičovského náručia. Túži po láske, po blízkosti svojho rodiča, svojej mami, svojho otca. Túži po mlieku, po nasýtení od svojej najbližšej, od maminky. A to je celý jeho život. To je jediné dôležité, čo potrebuje. Aby sa z neho stával ten, kým je človek vo svojej plnosti.

Novorodenec cíti hlad a volá, aby jeho hlad bol nasýtený. A prichádza rodič a jeho hlad nasycuje. A takto prichádza k nám, narodeným do viery Pán Boh v Kristu Ježišovi. Prichádza s vierou, s milosťou, s láskou, s požehnaním. So svojím slovom, ktoré nám zanechal, ktoré nám dal, ktorým nás vyzbrojuje, pousiluje, potešuje.

Faloš, pretvárka, závisť, klamstvá, to všetko sú veci, ktoré sme si kedysi osvojili ako stratégiu prežitia. Naučili sme sa ich v prostredí, kde bolo nebezpečné byť pravdivými. Ale v živote Božieho dieťaťa nemajú miesto. Nový život nepríde tým, že si k tomu starému niečo pridáme. Ale keď to staré – lož, pretvárka, klamstvo – prestane byť našim zdrojom a začneme čerpať silu z nového. Z evanjelia, z Pána Boha, z lásky. Z uvedomenia si toho, kým skutočne v Pánu Bohu sme.

Apoštol ukazuje, že zmena nás privádza do spoločenstva. Hovorí o ľuďoch, o nás ako o kameňoch, z ktorých sa buduje dom. A na stavbu domu nestačí jeden kameň. Na stenu ich treba stovky, na celú stavbu tisíce. Vidí nás ako súčasť veľkej stavby. Stavby Božích detí, ktoré vedia, kým sú, kto je ich otcom, kto je ich spasiteľom. A vedia, čo je ich mliekom, po ktorom túžia.

A tieto kamene vidí ešte ako iný obraz. Vidí ich ako kráľovské kňazstvo. Svätý Boží národ. Peter používa slovo kňazstvo, ale nemyslí tým profesiu. Myslí tým postoj. Kňaz v biblickom zmysle nie je len ten, kto vie všetko vysvetliť. Kto má na všetko odpoveď. Alebo sa len modlí. Kňaz bol predovšetkým most. Most medzi Bohom a svetom. Ten, ktorý vytvára spojenie. Ten, ktorý vytvára priestor pre spojenie s Bohom. A tu ukazuje Apoštol poslane pre tie Božie vyvolené deti. Byť mostami v tomto svete. Cirkev, spoločenstvo, ja, ty, kresťan, Božie dieťa. Byť kňazstvom a mostom. Spojením s Pánom Bohom pre tých, ktorí ešte stále neodložili lož pretvárku a klamstvo. Pretože ešte sa boja a nie sú si istí.

Odhoďme pretvárku, odložme masky. Ktoré nám už nesedia ako Božím milovaným vyvoleným. Nechajme za sebou stratégie prežitia, ktoré nás kedysi chránili, ale dnes nám bránia žiť vo svetle Pána Ježiša Krista. Nikto z nás sa nemusí hrať na niečo, čím nie je. Pretože v Kristovi sme všetkým. V Kristovi sme Božie milované deti, svätý Boží milovaný ľud. Tí, ktorí majú budúcnosť, nádej, istotu. Nech by sa triaslo celý svet.

Sme tými, ktorí sú povolení byť mostami v tomto svete. Premýšľajte, komu môžete byť mostom. Kto z vášho okolia potrebuje most vo svojom živote? Aby prekonal priepasť, aby prekonal bariéru, aby prekonal rozdelenie. Dovoľme Kristovi, aby z nás taký most urobil. Modlíme sa za to.

Text znel ako kázeň na 1Pt 2,1-10 27.7.2025 v Kyjove, okr. Hodonín.