Kazatel.blog

Pavol nás v 2. liste Korinťanom vyzýva k radosti, vzájomnému povzbudeniu, jednote a pokoju – k pilierom, ktoré prinášajú Božiu prítomnosť medzi nás. V dnešnom svete plnom rozdelenia a zranení je táto výzva aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Pridajte sa k nám a objavte, ako tieto jednoduché, ale mocné slová môžu zmeniť náš každodenný život a vzťahy.

2K 13,11-13: 11 Nakonec, bratří: žijte v radosti, napravujte své nedostatky, povzbuzujte se, buďte jednomyslní, pokojní, a Bůh lásky a pokoje bude s vámi. Pozdravte jedni druhé svatým políbením. 12 Pozdravují vás všichni bratří. 13 Milost našeho Pána Ježíše Krista a láska Boží a přítomnost Ducha svatého se všemi vámi.

Keď píšete dlhý list, na konci často poviete to najpodstatnejšie. Pavol ako skúsený autor to veľmi dobre vedel – a práve na konci pripomína to najdôležitejšie pre ich spoločný život zboru. Aby dokázali vnímať, že medzi nimi prebýva Pán Boh – pretože napäté či narušené vzťahy im Ho nemajú zahmlievať.

Mám skúsenosť a možno aj viacerí z vás, že veľa ľudí nevidí Pána Boha pre ublíženie od ľudí. Ako hmla, ktorá zastiera Ježiša. Oblak, ktorý prináša ľuďom z ľudí sklamanie, nedôveru, nadávky a hnev na cirkev a kvôli ľuďom aj na Pána Boha. Stretávam ľudí, ktorí mi povedia: „Ja som ateista a v Boha neverím, lebo ľudia v cirkvi sú takí a onakí.“

Je to však dobrý dôvod? Odmietať hodnotu, lebo ľudia snažiaci sa ju nasledovať zlyhávajú? Znamená to, že tá hodnota je zlá? Že si nezaslúži moju pozornosť? Iste, logika vraví, že to, čo nepomáha, nemá zmysel… No je to skutočne tak? Alebo len tí ľudia nepracujú s dostatkom informácii a nevnímajú vieru v Pána Boha v celom kontexte jej šírky? Ľudské zlyhania vedia ľahko zakryť, sú totiž tak viditeľné a blízko. Na tie upozorňuje, aby sme ich žili inak. Pavol píše o 5 výzvach so sľubom, že keď tých 5 „pilierov“ bude prakticky viditeľných medzi nimi, bude medzi nimi viditeľný Pán Boh sám. Z gréckeho textu prekladám: Nakonec, bratři, radujte se! Napravujte se, utěšujte se, (tak) jednako myslete, smiřujte se (navzájem), a Bůh lásky a pokoje bude s vámi. Lebo práve tam, kde sa žije evanjelium autenticky – tam je vidieť Krista bez oblaku a zahmlenia ľudskej zloby – Boha lásky a pokoja je vidieť prebývať medzi nami. Tam ľudia nemôžu povedať, nechcem mať nič s Bohom lebo kresťania sú pokrytci.

1. „Radujte sa!“
   Nie je to výzva na večný úsmev ani predstieranie pohody. Pavol písal o radosti aj Filipským: „Radujte se v Pánu vždycky; znovu říkám: Radujte se!“ (Flp 4,4). A v 1Tes 5,16: „Stále se radujte“ Je to pripomenutie: nezabudni, že radosť sa dá znovu objaviť – aj vtedy, keď sa všetko okolo zdá rozpadnuté. Radosť v Pánovi nie je reakcia na ideálne podmienky. Je to postoj srdca, ktoré vie, komu patrí. Niekedy sa musíš rozhodnúť radovať skôr, než to budeš cítiť. Ale ak to urobíš, radosť môže prísť. A možno ju v sebe objavíš práve vtedy, keď sa o ňu podelíš a nakazíš ňou niekoho iného. Radovať sa v Pánovi vždycky môžeme, lebo nám na to dáva v evanjeliu Pána Ježiša dobrý dôvod. Dôvodom je milosť a bezpodmienečné prijatie každého človeka. Dôvodom je nový začiatok – pre každého, bez ohľadu na to, koľkokrát to už skúšal a zlyhal. S tým súvisí aj druhá výzva.
2. „Napravujte sa!“
   To znie trochu vážne. V rôznych prekladoch je napísané: napravujte své nedostatky…/ Spějte k dokonalosti…/ dejte všechno do pořádku…/ dokonalí buďte. Potrebujeme to? Robíme niečo zle? Už samotná výzva je ťažko stráviteľná – akoby v nej zaznievalo obvinenie. Dokonca až výzva: nech nás niekto napomína. A robí to ešte aj legálne – pred Bohom. Ale naprávať – to neznamená byť sudcom druhému. Znamená to vidieť niečo pokrivené a s láskou to opraviť. Pomôcť. Ako keď niekto opravuje starý nábytok. Naprávať sa znamená byť otvorený rastu. A zároveň byť pri druhom, keď bojuje s hriechom. Nenechať ho v tom samého. S láskou ukázať lepšie spôsoby, ako staré vychodené cesty, ktoré neviedli nikam. Stať pri sebe, keď sa zbavujeme starých návykov. Učiť sa prijímať napomenutie ako prejav lásky – nie ako útok – je kľúčové. Nenechať sa spútať vlastným egom, ale priznať si: ešte je cesta predo mnou.
3. „Povzbudzujte sa! – Utešujte sa!
   Tvoje slová môžu byť svetlom – alebo tŕňom. Povzbudenie je dar, ktorý nič nestojí, a predsa môže zachrániť deň. Alebo vzťah či vieru. V 1Tes 5,11 čítame: „Proto se navzájem povzbuzujte a budujte jeden druhého, jak to také činíte.“
   Povzbudenie nie je lichôtka ani poklepanie po pleci bez obsahu. Je to pravdivé slovo v pravý čas – niekedy aj jednoduché „Zvládneš to“. Každý z nás má chvíle, keď sa mu roztrasú nohy, keď už nevládze. A práve vtedy potrebuje niekoho, kto ho neodsúdi, ale sa k nemu postaví. A niekedy sa človek potrebuje len trochu oprieť. Apoštol nás volá byť tým, kto pripomenie nádej. Kto nezosmiešni zápas druhého, ale ho vezme vážne. Patrí to do rodiny, patrí to každého manželstva, patrí to medzi bratov a sestry v komunite cirkvi.
4. „Zmýšľajte rovnako!“
   Nie sme rovnakí. Ale môžeme sa dívať jedným smerom. Byť jednej mysle neznamená súhlasiť vo všetkom, ale mať rovnaký cieľ: Krista. Nebo na zemi. Neznamená to utopiť vlastný názor, ale naučiť sa počúvať. Ustúpiť, keď to slúži pokoju. Jednej mysle môžu byť ľudia, keď im ide o dobro blížnych – keď robia len to, čo druhí naozaj potrebujú. Jednej mysle sme, keď sa spolu modlíme a prosíme. Keď každý svojimi darmi slúži spoločnému cieľu. Jednota neznamená, že zmiznú rozdiely – ale že sa nimi nenecháme rozbiť.
   Ako píše 1 Pt 3,8: „Konečně buďte všichni jednomyslní, soucitní, plní bratrské lásky, milosrdní a pokorní.“
   A Ježiš prosí: „Otče svatý, zachovej je ve svém jménu, které jsi mi dal; nechť jsou jedno jako my.“ (Jn 17,11b) A to je Ježišova vízia jednoty. Boh vo svojom tajomstve Svätej Trojice. Jeden a zároveň v troch osobách. Za jedno a jednej podstaty, dotýkajúci sa ľudského srdca tromi spôsobmi. Tajomstvo Trojice je veľké a tam, kde sa tvorí medzi ľuďmi jednota sa k nemu približujeme. To je vízia, ku ktorej nás Ježiš Kristus volá.
5. „Žite v pokoji. – Zmierujte sa!“
   Nakoniec 5 pilier. Zmierujte sa – Žite v pokoji! Pavol nemyslí len „nehašterte sa“. Znamená: nezotrvávaj v hneve, nepestuj výčitky, nebojuj bitky, ktoré vždy prehrajú obe strany. Tvorcovia pokoja sú označení v jednej kázni Pána Ježiša ako tí, ktorí sú blahoslavení – radostní. V našom svete sa udeľuje Nobelova cena za mier. Tak významne aj svet vníma napomáhanie pokoju a zmieru v konfliktoch. Ježiš je majster pokoja, aj keď sa vedel rozvášniť a poprevracať stoly na celom chrámovom trhovisku. Hriešnikov zmieroval s tými, ktorí ich obviňovali. Nepokojné svedomia utišoval pokojom odpustenia. A k pokoju dláždi cestu vlastným životom a smrťou na kríži. Jedno proroctvo o ňom hovorí: A neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie. Pokoj je Boží štýl a je to štýl do všetkých našich vzťahov. Aby v žiadnom z nich nebola Božia láska a milosť prekrytá našim egom. Zmierujte sa medzi sebou a hľadajte pokoj každý so svojim bratom (sestrou).

Pavol nás na záver svojho listu pozýva žiť radosť, naprávanie, povzbudenie, jednotu a pokoj. Práve tam, kde tieto piliere stoja, sa napĺňa jeho zasľúbenie: Boh lásky a pokoja bude s nami. Nie je to vzdialený prísľub, ale realita, ktorú môžeme zažiť v každodenných vzťahoch, v prijatí, v úprimnom geste lásky.Božia prítomnosť sa stáva skutočnosťou tam, kde sa ľudia prijímajú navzájom ako časti jedného tela.

Pavol túto spolupatričnosť ilustruje svätým bozkom – v jeho dobe to bolo zámerné gesto prijatia a lásky medzi veriacimi. Dnes sa podobné prijatie môže prejaviť objatím pri stretnutí či lúčení, úprimným podaním ruky alebo gestom pozornosti. Práve v takýchto momentoch sa cirkev ukazuje ako miesto, kde Trojica nie je iba teologickou myšlienkou, ale osobnou skúsenosťou. Tam, kde milosť Krista, láska Otca a spoločenstvo Ducha Svätého tvoria nový život.

Milosť je dar, ktorý nás dvíha, láska nám dáva identitu a spoločenstvo Ducha nás premieňa na jedno telo. Trojica je teda spôsobom Božej existencie, do ktorého sme pozvaní vstúpiť. Cirkev má byť jeho odrazom – miestom, kde je možné zažiť milosť, zakoreniť sa v láske a patriť do spoločenstva, ktoré nesie život. Ako? Vlastnými vzťahmi lásky.

Nakonec, bratři, radujte se! Napravujte se, utěšujte se, (tak) jednako myslete, smiřujte se (navzájem), a Bůh lásky a pokoje bude s vámi.