Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.” (Ján 3,16)
Radosť je cit, ktorého je schopná, každá ľudská bytosť na zemi, úprimná a slobodná radosť. Samozrejme, poviete si, ale čo tí smutní, čo tí, ktorí stratili rodinu a sú nešťastní, čo hladujúci, chorí, znásilnení, nespravodlivo väznení,… čo oni? Oni sa predsa neradujú.
Ja však nehovorím o konkrétnom človeku a netvrdím ani to, že všetci ľudia sa práve radujú, že sú šťastní, to by bolo hlúpe tvrdenie. Práveže ľudia sa poväčšine šťastne necítia. A ak to aj tvrdia, často to tak nie je.
No ako mám byť šťastný? Pozriem sa do televízie, na spravodajské webstránky, do novín, na ulicu, k susedom a vidím to. Násilie, strach, krutosť, zákernosť, sebeckosť,… to predsa nie sú dôvody na radosť.
Boh nás však stvoril práve pre radosť, aby sme tú radosť zdieľali spolu s ním. Pôvodne sme boli stvorení do Božej rodiny, do radosti zo spoločenstva a neustálej prítomnosti Boha. Niečo v nás sa však pokazilo. Podobne ako diabol a niekoľko jeho padlých, aj človek podľahol a začal sa snažiť osamostatniť sa od Boha, vzdialiť sa od radosti s ním a byť sám sebe bohom.
Avšak pôvodne sme radosť zažívali a zanechalo to v nás, v ľudskom pokolení, stopu. Tak nezmyteľnú a neprehliadnuteľnú stopu, že nám nedá spávať. Odkedy sme sa vzdialili od zdroja, začali sme cítiť deficit radosti. Človek začal nahrádzať to, čo zapĺňal pôvodne Boh niečím iným. A vyzeralo to asi tak, že nekonečno sme začali zapĺňať drobnosťami – jedlom, sexom, krátkodobými vzťahmi, žitím nadivoko, internetom, facebookom, alkoholom, drogami, pornografiou,… nič z toho náš hlad ale nedokázalo zasýtiť. Pritom ten najdokonalejší vzťah, tú najúžasnejšiu radosť sme proste nechali ležať bokom a slepo ju obchádzali.
Keď sme raz boli stvorení pre radosť z Boha a s Ním, tak nič iné túto potrebu, túžbu, už nevyplní – jedine On sám.
Napriek tomu, že sme to všetko spravili, vyhlásili seba samých za pánov a rozhodli sa ignorovať pravdu, Boh nás neprestal milovať. Boh na teba nezanevrel len preto, že si sa od neho vzdialil. On totiž ostal s tebou a klopal. Volá ťa a ak si stále neodpovedal, a neotváraš mu dvierka do svojho srdca, tak On stále vytrváva ďalej a nevzdá sa do poslednej chvíle.
Kazatel.blog 
Pridaj komentár